Alfa a Omega II

26. října 2010 v 8:43 | Dora |  HP jednorázovky-D
(Malo to viac ako 2000 znakov)




Harry sedel na svojom obľúbenom mieste pred krbom v Chrabromilskej klubovni. Ron spal v gauči a Hermiona sa ešte balila. Bol to posledný deň v Rokforte. Celý hrad bol pustý, vo Veľkej sieni sa konala oslava konca roka. Teda, skôr kar. Oni traja odmietli ísť, Harrymu sa sťahoval žalúdok, Hermiona chcela zostať s ním a Ron sa musel prispôsobiť. Skončilo to tak, že Harry sám smútil a kamaráti sa na neho, slušne povedané, vybodli.
Zrazu sa otvoril portrétový vchod do klubovne. Prekvapene hľadel na Remusa, ktorý k nemu potichu prešiel.
"Harry," oslovil ho potichu a kľakol si k nemu. "Poď na večeru."
"Prečo?" nechápal. "Čo sa mení mojou neprítomnosťou?"
"Všetci si robia starosti. Boja sa, či zase vy traja nie ste v niečom namočení."
"Tak im bež povedať, že nie. Nechcem tam ísť."
"Ja viem. Ale nemôžeš sa uzavrieť pred svetom."
Na toto nemal čo povedať. Vyhľadal jeho pohľad a zaprosil ním.
"Vieš, že tým docieliš veľa," vzdychol Remus, podľahol nemej prosbe. Pritiahol si chlapca k sebe a objal ho.
Ron zachrápal. Obaja sa strhli a pozreli na neho, či sa nebudí. Našťastie mal silný spánok.
"Myslíš, že je čas na náš vzťah?" spýtal sa zrazu Harry. Removi stiahlo hrdlo.
"Ja mám vždy čas."
Harry ho vytiahol na nohy a ťahal ho do spální. Obom sa zastavovalo srdce v rovnaký čas a potom rovnako rýchlo bilo. Harry zamkol dvere a nervózne sa na neho otočil.
"Nečakám..." začal, no Remus ho umlčal prstom na ústach. Pritiahol si ho, objal ho a pery mu pritisol na krk.
"Viem, čo chceš, Harry," zašepkal a ďalej ho len objímal. Harry sa mu skoro rozpustil v rukách, tvár zaboril do pleca a vnímal slová, čo ho upokojovali. Pery sa mu obtierali o ucho a šepkali vety, ktoré nevnímal. Objal ho okolo krku a vyhľadal krk, ktorý nezakrýval habit, aby ho mohol pobozkať. Rozopol mu habit, aby sa dostal ku kľúčnej kosti. Remusovi sa zastavil dych, ustrnul a nevedel, či mu to má dovoliť alebo ho čo najrýchlejšie zastaviť. Nedokázal to však urobiť. Cítil, že tentoraz opäť podľahne, tak ako vždy, keď bol s ním.
Nechal sa doviesť k jednej z postelí. Zhodil zo seba habit, košeľu mal úž úplne rozopnutú a Harry študoval jeho hruď. Jazykom prechádzal po každej jazve, boli citlivé na dotyk, nie ako väčšina jaziev, ktoré kožu znecitliveli. Prešiel na ľavú bradavku, vsal ju do úst a vyslúžil si vzdych. Removi sa podlomili kolená, keď slabo zahryzol, klesol na posteľ. Pritiahol si Harryho tvár a bozkával ho, pričom mu rozopínal nohavice. Sám už bol silne vzrušený, potreboval sa dostať zo zajatia nohavíc... Harry mu rýchlo vyhovel, stiahol mu nohavice aj so slipmi a na chvíľu sa zarazil, keď sa dotkol tvrdého penisu. Remus ho dostal pod seba, vyzliekol mu tričko aj nohavice. Venoval mu niekoľko bozkov, prešiel jeho telom a dostal sa až k rozkroku. Harry nedočkavo vyhodil panvu do vzduchu. Netrápil ho, oblizol žaluď a za stáleho vzdychania ho vzal celého do úst.
Harry ho cez vzdychy nesústredene hladil, hrýzol si dolnú peru a keď vyvrcholil, musel si zahryznúť do dlane, aby nahlas nevykríkol.
Remus ho pobozkal, nechal ho ochutnať vlastné semeno. Chlapca to dosť prekvapilo, ale prijímal všetko, čo mu Remus dal.
"Chcem ťa v sebe," zaprosil a samého ho to prekvapilo. "Prosím..."
Mal v hlave ešte tisíc slov, ktoré by mu chcel povedať. Chcel cítiť, ako v ňom vyvrcholí, jeho semeno v zadku, mal chuť vykričať to najperverznejšie, ako vedel, no bál sa Remusovej reakcie. On nebol nejaký puberťák, ktorého by tieto reči vzrušovali...
"Si si istý?"
"Úplne! Prosím, urob to, chcem to..."
"Bude ťa to bolieť."
"Viem, nevadí, potrebujem cítiť bolesť! No tak, Remus... dovoľ mi cítiť ťa v sebe."
Pocítil prsty, hladili ho po citlivom vstupe. Nadvihol zadok, zaprel sa nohami široko roztvorenými o posteľ a snažil sa dostať jeho prsty dnu. Vyhovel mu, jeden dostal dnu, dráždil ho, pomaly do neho zasúval stále viac a chlapec skučal blahom. Pridal druhý prst a prekvapene sledoval, že s tým Harry nemá nijaký problém. Neprejavil najmenšiu známku bolesti, naopak, túžil po väčšom roztiahnutí. Keď pridal tretí prst, Harry zasyčal miernou bolesťou, no rýchlo si zvykol. A potom prsty Remus nahradil vlastným penisom, pomaly ho zasúval a obaja vzdychali pri každom pohybe.
Snažil sa byť jemný a citlivý, no nedokázal sa dlho udržať. Zrýchlil tempo, počúval Harryho výkriky a zabudol sa báť, že ich niekto môže počuť.
Keď v ňom po dlhom čase vyvrcholil, obaja zavyli a Harry tiež vystrekol. Keď potom vedľa seba ležali, Remus mu semeno zlízaval z hrude. Harry si zotrel pár kvapiek Removej dávky zo zadku a vyzývavo si strčil prst do úst. Obaja boli prekvapení otvorenosťou toho druhého, obom sa to páčilo.
"Myslíš, že nás počuli?" spýtal sa Harry.
"Neviem, ale mal by som ísť, kým sa nevrátia ostatní z hostiny."
"Bolo by asi zaujímavé zistenie, že si to Harry Potter rozdáva so svojím bývalým učiteľom."
"Asi by to bola rana. Hlavne pre tvojich priateľov. Nemal by si ich tomu vystavovať."
"Pochopili by to. Ale musím im to povedať nejako jemne. Alebo nemám?"
"Myslíš, že je bezpečné, aby svet vedel, že nádejný vrah Voldemorta spáva s vlkolakom?"
"Je mi jedno, čo si myslia. Či zabijem Voldemorta, to nezáleží na nich, ale na mne, tak prečo by som mal cítiť voči nim záväzky?"
"Ale ty ich cítiš, Harry. Obaja to vieme."
Na toto nevedel odpovedať. Remus mal pravdu. Nech sa akokoľvek snažil, nevedel byť ignorant. Svet ho potreboval... naozaj by vyzeralo divne, kebyže miluje muža.
"Mohli by sme to tajiť," povedal napokon. "Tak či tak teraz bude mať každý dosť problémov so sebou, nebude myslieť na to, čo budem robiť ja. A ja... odchádzam odtiaľto."
"Ako to myslíš?" hral sa mu s vlasmi.
"Nevrátim sa do Rokfortu. Pôjdem s Ronom a Hermionou... niekam. Proste sa nevrátim do školy."
"Myslíš, že bude tak jednoduché odísť zo školy? Nepustia ťa."
"Myslíš, že sa budem pýtať? Koho asi tak? Nemáme riaditeľa, ak si si nevšimol. A ja musím urobiť niečo, o čo ma Dumbledore požiadal. Nemôžem strácať čas učením sa. Teraz je to naozaj druhoradé."
Remus mu musel dať za pravdu. Učiť sa mohol aj potom. To, čo sa naučí v siedmom ročníku, mu nepomôže tak, aby bolo nutné v škole zostať.
"Môžem ísť s vami? Ako dobrý priateľ a človek, čo vie o čiernej mágií viac ako vy traja dokopy?"
Chvíľu to zvažoval. Bolo by úžasné mať Remusa po svojom boku. Bude síce veľmi ťažké zatajiť Ronovi a Hermione, aký ich vzťah naozaj je, ale Remova pomoc by bola úžasná.
"A budeš takýto skromný ako teraz?" zaškeril sa na neho a vyslúžil si uhryznutie do pleca.
"Budem - aký len budeš chcieť. Nechcem ťa nechať potulovať sa svetom s dvoma zamilovanými puberťákmi v pätách."
"Budeme radšej štyria zamilovaní, čo?"
"Môžeme byť."
Keď mu Remus nevyvrátil tú vetu o zamilovanosti, skoro sa vpil do prikrývok. Usmial sa na neho a Remus mu úsmev vrátil a pridal bozk.
"Ale teraz už by som naozaj mal ísť. Budú ťa zháňať."
Harry prikývol a pomohol mu obliecť sa, keďže jeho veci skončili na dosť divných miestach. Nenašli len jednu ponožku.
"Pri balení ju nájdem a donesiem ti ju," sľúbil mu Harry na odchode, dal mu svoj neviditeľný plášť a poslednýkrát ho pobozkal. Zahalil ho do plášťa a šiel mu otvoriť portrétový otvor, pre istotu.



"Našiel som pod skriňou nejakú ponožku, koho je?"
"Moja!"
"Harry? Odkedy nosíš také veľké ponožky?"
"Nestaraj sa, Ronald!"



Dom na Grimmauldovom námestí bol vyčistený, opatrený novými kúzlami a novým strážcom tajomstva bol Harry. Práve sa tam konala porada Rádu, dvadsaťpäť ľudí sedelo okolo kuchynského stola a počúvalo Harryho, ako objasňuje svoje odmietnutie návratu do školy.
"Ideme ja, Hermiona, Ron a Remus," na každého krátko pozrel, u Remusa zotrval pohľadom trochu dlhšie, hľadal podporu. Nečakal, že bude musieť svoje rozhodnutie obhajovať pred toľkými ľuďmi.
"Ale, Harry," ozvala sa Molly Weasleyová. "Ani jeden z vás ešte nie je plnohodnotný čarodejník! Ak nevychodíte školu, nebudete mať dosť vedomostí...!"
"Práve preto s nami ide Remus."
"A ty tiež nemáš rozum!" otočila sa na Remusa. Ten doteraz sedel pokojne na svojom mieste vedľa Harryho.
"Harry má pravdu, Molly. V škole sa nenaučí to, čo mu pomôže proti Voldemortovi. On má svoju úlohu, ktorú nemôže plniť, zatiaľ čo sa bude snažiť o dobré známky."
"A ty vieš, o akú úlohu ide?" spýtal sa Alastor Moody. Harry to totižto nikomu nepovedal.
"Ne."
"Ale ideš s ním."
"Idem."
"Prečo?"
"Lebo mu verím."
A pod stolom stisol Harryho ruku.
"A kam pôjdete?" spýtal sa Kingsley.
"Ešte nevieme," odvetil Harry. "Pravdepodobne nezostaneme na jednom mieste."
"Budete sa nám hlásiť?"
"To nebude bezpečné."
"Takže o vás nebudeme nič vedieť? A keď zomriete?"
"To vám Voldemort určite rád oznámi."
Nasledovala ešte dlhá a vyčerpávajúca debata, z ktorej nikto nevyšiel ako víťaz. Isté však bolo jedno - štvorica Potter, Weasley, Grangerová a Lupin určite na pár mesiacov zmiznú zo sveta alebo aspoň z povedomia spoločnosti.
Keď sa Rád rozišiel, Remus ešte chvíľu zostal v kuchyni. Ron a Hermiona stáli pri dverách a čakali na Harryho, mali ho odprevadiť na Privátnu cestu, kde sa mali postarať o jeho rodinu. Medzi Harrym a Remom prebehla výmena, ktorú Remus kryl chrbtom, on dal Harrymu neviditeľný plášť a dostal od neho jednu čiernu ponožku. Pobavene sa na seba uškrnuli a rozišli sa s jednoduchým "Čau, Remus," a "Maj sa, Harry!"



"Preboha, Remus, čo tu robíš?!" vyhŕkol Harry prekvapene, keď uvidel muža, ktorého síce túžil vidieť už dlho, no teraz na to nebol pripravený. Bol príjemný večer, celá rodina Weasleyovcov, on a Hermiona večerali vonku. Remus sa objavil pri dvierkach do záhrady. Harry hneď vyskočil a šiel za ním, otvoril mu dvere a zrazu sa ocitli od seba len na meter.
"Prečo ti to príde divné?" nadvihol obočie a na chvíľu sa mu zahľadel do očí.
"Remus!" aj Molly Weasleyová sa postavila. "Nevedeli sme, že prídeš! Poď si sadnúť, naješ sa s nami!"
"Vďaka, Molly, ale prišiel som len niečo prebrať s Harrym," a už ho viedol do domu. Zastali v obývačke, kde ich nikto nemohol vidieť ani počuť. Remus si ho hneď k sebe pritiahol a pobozkal ho.
"Chýbal si mi," povedal.
"Aj ty mne," zavrnel Harry. "Mal si mi povedať, že prídeš."
"Mal som chvíľu času, tak som zaskočil."
"Koľko môžeš zostať?"
"To záleží na tom, akú výhovorku si vymyslím, prečo?" hladne mu oblizol krk.
"Že by si sa s nami navečeral... máme steaky. Krvavé mäso... nemáš chuť?"
"Hmmm..." zabručal mu do ucha a jeho ušný lalôčik sa mu ocitol medzi perami.
"Remus, musíme sa tam vrátiť! Preboha, vycítia to z nás!"
"Bude lepšie, keď budeme sedieť celý čas vzrušení?"
"Áno!" odstrčil ho. "Poďme jesť!"
Vrátili sa ku stolu, Remus súhlasil, že zostane na večeru a sadol si medzi Ginny a dvojičky. Tie ho hneď začali zabávať vtipmi. On sa však väčšinu večere venoval sledovaniu Harryho. Ten sa mierne červenal, hlavne keď si Remus naložil najkrvavejší kus mäsa. Hriešne sa mu Removo vlkolačstvo zapáčilo.
Ron sledoval Remusa obozretne. Neznášal ho. Kedysi ho obdivoval, no teraz sa mu zdal nebezpečný, nedôveroval mu. Ublížil Harrymu a z nejakého nepochopiteľného dôvodu ho Harry s nimi bral na nebezpečnú cestu. Ešte mu vraj neprezradil, čo vlastne budú hľadať, Lupin s nimi aj tak však chcel ísť. Jeho kamarát mu úplne veril, ale Ron nie.
"´Arry, podaš mi cukorhničku?" ozvala sa zrazu Fleur. Dnes bola sama doma, Bill mal nočnú. Harry jej podal cukorničku, ktorá stála pri jeho tanieri a usmial sa na ňu. Ona mu venovala krásny vílý úsmev. Remus stŕpol.
Harry na neho pozrel, videl, ako kŕčovito zovrel príbor. Zrazu dostal strach, aby ním nezaútočil na krásnu francúzsku. Pohľadom ho varoval.
Atmosféra pri stole sa zmenila. Nikto nechápal, prečo je zrazu tak hustá, no Hermiona si všimla dvoch mužov a ich nonverbálnu komunikáciu.
"Zostaneš ešte, Remus?" prehovárala ho pani Weasleyová.
"Nie, Molly. Musím sa vrátiť na svoje stanovište. Ani tú večeru som neplánoval. Ale veľmi pekne ďakujem."
Rozlúčil sa so všetkými, poslednýkrát pozrel na Harryho a odišiel.



Prišli Harryho narodeniny. Jediné, čo chcel, bola Remova prítomnosť. Nevideli sa už celé dva týždne, odkedy odišiel z večere. Neozýval sa a niekedy sa naozaj bál, či sa mu niečo nestalo. Snažil sa prísť na to, kde je, pýtal sa aj Kingsleyho a Divookého, ale nikto mu to nevedel povedať. Teda - nechcel.
Zobudil sa do krásneho, slnečného dňa. Vedel, že ho večer čaká oslava, na ktorej by sa naozaj mohol objaviť aj Remus. Bolo predsa normálne, že k Weasleyovcom chodil. Zatiaľ sa však neohlásil.
Po rutinných gratuláciách a darčekoch, rozdaných úsmevoch a šťastí na neho doľahli mierne depresie. Na jednej strane ho napadlo, že keby sa Remus objavil vo dverách, nevydržal by a skočil by na neho, no ak sa tam neobjaví, asi skočí aj tak - do jazera.
"Možno dnes príde aj Remus," usmievala sa Molly pri obede. Harry sa musel držať na mieste a nedať najavo, ako po tom túži.
"Nemusel by," zahundral Ron. Harry na neho vrhol zničujúci pohľad.
"Čo?" nechápal. "Nechápem, prečo ho stále tak zbožňujete. Je to hajzel."
Harry ho chcel zbiť.
"Ronald!" ozvali sa štyri pobúrené hlasy. Hermiona, Harry, Molly a Artur. Niektorí nechápali, nevedeli, čo má Remus na rováši. Ginny iba sklopila pohľad.
"To, čo urobil Harrymu, sa nedá ospravedlniť," pokračoval Ron.
"Dá, Ron," povedal jasne Harry. "Len ty to nevieš pochopiť a ja sa ti to ani nebudem snažiť vysvetliť."
Ron sa začal rýpať v jedle a do konca obeda už nič nepovedal.
Večer sa ochladilo na znesiteľných tridsať stupňov. Vonku sa ocitli dva veľké stoly a veľa jedla. Harry upadal do hlbokých depresií. Nemohol uveriť, že sa na neho Remus vykašľal na jeho narodeniny.
Zasadli ku stolu, keď sa zopakovala situácia spred dvoch týždňov. Akurát že teraz zostal Harry sedieť ako primrazený, akoby zamrel na stoličke. Remus vyzeral úžasne - dnes na sebe nemal jeden zo svojich starých habitov, ale čisté biele tričko a čierne rifle. Vlasy mal trochu dlhšie ako obyčajne a nebol oholený, ale bol neskutočne sexy. Harry si všimol, že Hermiona na neho hľadí trochu uchvátene a pocítil miernu hrdosť, že tohto muža má on pre seba.
"Ahojte, všetci," usmieval sa na nich a potom venoval Harrymu ten najkúzelnejší pohľad. "Prepáč, Harry, že vyzerám tak zle, ale nič nestíham. Nechcel som ešte aj na tvoje narodeniny vyzerať ako bezdomovec, ale..."
Harry prehltol poznámku, že vyzerá ako Boh.
"Nerob si starosti, nie je to nijaká oslava, len normálna večera," povedal. Napätie medzi nimi by sa dalo krájať.
A predsa si ho všimla len Hermiona.
Remus sedel oproti Harrymu a snažil sa nepozerať na neho častejšie ako raz za sekundu.
"Nezdá sa vám, že má v poslednej nejakú dobrú náladu?" zašepkal Ron Hermione a Harrymu. Obaja na neho vrhli nevraživé pohľady.
"Ronald, ešte jedna poznámka a osobne ti vykrútim krk," povedal Harry.
"A ani nechci vedieť, čo s tebou spravím ja," pohrozila Hermiona.
"Neočaroval vás?"
Harry ho pod stolom kopol do píšťaly. Odvtedy dal pokoj.
Po večeri Remus súhlasil s tým, že zostane v dome. Kvôli svadbe, ktorá sa mala konať na druhý deň, bol dom tak prepchaný, že si nemal ani kam odložiť topánky. V skryte duše však spolu s Harrym trvali na tom, že zostane. Nakoniec sa uložil na povale. Hrozne to tam všetko vŕzgalo, tak najprv musel začarovať podlahu a potom nepozorovane aj zvukotesne uzavrieť celý priestor, pár zaklínadlami to tam vyčistil, ducha uzavrel do betónovej steny a vyčaroval si ešte provizórnu posteľ - hrubý matrac s dekou. Poriadne veľký matrac.
V noci nemohol spať. Čakal, kým sa celý dom uloží, kým sa na schodoch ozvú tiché kroky, ktoré môže počuť len jeho sluch.
Dočkal sa. O polnoci sa dvere v zemi otvorili, zavreli a pod deku k nemu vkĺzlo teplé telo.
"Strašne si mi chýbal," zašepkal Harry.




Remus zostal aj po celú svadbu. Harry sedel v prednom rade pod maskou jedného z Weasleyovcov a Remus sedel vedľa neho. Už na začiatku mu do ucha pošepkal, že je strašne škaredý, čo u neho vyvolalo záchvat smiechu. Celý čas sedeli bok po boku, no Remus sa ho ani nedotkol. Harryho to potešilo. Bol to znak toho, že chce jeho, ale nie telo niekoho iného.
"Chcel by si ma, kebyže vyzerám inak?" spýtal sa ho potichu.
"Samozrejme," odvetil. "Ale tvoje telo milujem. Je len dobre, že ho nevidím, inak by ma dráždilo. K tomuto tu.. nemám žiaden vzťah. Kebyže neviem, či si to ty, ani sa k tebe nepriblížim."
"Som takto nesympatický?"
"To ani nie. Aj týmto telom prestupuje tvoja jedinečnosť. Vidím ťa v ňom, ale dotknúť sa ťa tak, ako by som sa dotkol toho krásneho chlapca, ktorým naozaj si, to by som považoval... za podraz voči tebe."
"To je vážne paradoxné. Ale chápem. Ani ja by som sa ťa nechcel dotknúť, aj keby si vyzeral ako najkrajší chlap na svete, ak by som necítil TEBA..."
Usmiali sa na seba ako slniečko na hnoj a ďalej sledovali obrad. Pod habitmi našli svoje ruky a spojili ich.
Obrad sa skončil a hostia sa presunuli do altánku. Harry v tichosti jedol a sledoval Remusa, ktorý si samozrejme nabral najmenej prepečené steaky - našťastie mal teraz podobné chute s Billom. Keď si bol istý, že ich nikto nepozoruje, nechal si kútikom úst stiecť kvapku krvi a oblizol ju. Harry pustil príbor a zhlboka sa nadýchol. Pohľadom dolu a do jeho očí naznačil, čo to s ním robí. Remus sa šelmovsky usmial.
Keď konečne dojedli (a bola to dlhá, dlhá večera), Harry sa zamiešal do davu a snažil sa vyhýbať ľuďom, čo ho už spoznali alebo im niekto povedal, že je to on. Remus sa pri ňom objavil, keď práve vyťahoval fľaštičku s všehodžúsom.
"Nepi to," zašepkal. Harry na neho prekvapene pozrel.
"Mám už len päť minút..."
"Poď!" chytil ho za ruku a viedol ho do domu. Rýchlo a pomerne nepozorovane vybehli až na povalu.
"Teraz si našu neprítomnosť nikto nevšimne," povedal. Harrymu už černeli vlasy, oči zozeleneli, pokožka prestala mať červený nádych, trochu vyrástol a cítil aj iné zmeny na tele. Objali sa a pobozkali.
Keď sa potom vracali na oslavu, Harry mal opäť inú podobu a Remus mal silnejší vlastenecký pocit. Celý večer sa držal pri ňom, okolo neho alebo ho aspoň z diaľky sledoval. Harrymu to najprv prišlo milé, ale keď na sebe v noci cítil pohľad dravca, znepokojovalo ho to. Akoby ho niekto držal a nechcel pustiť.
"Remus," zašepkal, keď sa opäť stretli. "Sme nápadní, neciv tak na mňa."
"Ja na teba necivím. Len na teba dávam pozor."
"Ale ja na seba dokážem dať pozor aj sám."
"Lenže v niektorých veciach ti nedôverujem."
To ho ranilo. Zamračil sa a do konca oslavy s ním nehovoril.
"Prečo sa mi vyhýbaš?" spýtal sa, keď pomáhali odpratávať riady a výzdobu. Samozrejme čarami.
"Nie je to jedno? Ty ma máš aj tak celý čas pod dozorom."
Na chvíľu mu zovrel predlaktie, až to zabolelo.
"Čo robíš?" snažil sa mu vymaniť.
"Iba sa snažím dozrieť, aby na teba nikto nesiahal."
"Ale veď som aj tak teraz nechutný! A snáď ide o to, či ja s niekým budem chcieť byť, nie? Prestaň žiarliť!"
Vytrhol sa mu a odišiel do domu. Remus sa zamračil. Niečo mu poriadne unikalo a nechcelo sa mu nad tým rozmýšľať.



Hermiona vošla do domu za Harrym. Rona videla pomáhať otcovi so skladaním altánku, a tak vybehla do jeho izby, kde býval s Harrym. Zaklopala a vošla.
"Harry?" spýtala sa neisto, keď ho videla schúleného v posteli, prikrytého, trčali mu len červené vlasy. Otočil sa a jej odľahlo, keď videla, že neplače. Iba tak ležal a hrial sa v teplej posteli.
"Čo je, Hermi?"
Sadla si na Ronovu posteľ.
"Harry, niečo som si všimla medzi tebou a Remusom."
Stŕpol.
"Je medzi vami niečo?"
"Čo myslíš tým niečo?"
"Či spolu spávate. Vyzerá to tak."
Harry vzdychol a posadil sa.
"Videl to aj niekto iný?"
"Takže áno?" prikývol. "Neboj sa, asi si to nikto nevšimol. Nikto vám nevenoval pozornosť. Ale keď som sa na vás zamerala... wow, vy ste teda fakt ako dve sopky vo vulkanickej činnosti!"
Začervenal sa.
"Mám pocit, že sa to vymyká spod kontroly. Remus je taký... zo začiatku bol úžasný! Dokonca mierne iný ako predtým. Ale teraz... zdá sa mi, že je... taký majetnícky. Nemám z toho dobrý pocit."
"Ehm... myslím, že viem, prečo, Harry."
"Fakt?!"
"Uhm. Prečítala som o tom pár kníh. Mal by si si ich prečítať aj ty, budeš to potrebovať. Sú totiž veci, ktoré robia spolužitie s vlkolakom dosť ťažkým."
"Napríklad?"
"Napríklad ich silný zvierací pud. Musíš si uvedomiť, že Remus má v sebe vlka. Ten sa prejavuje aj vtedy, keď je vo svojej ľudskej podobe, ale to tiež záleží od toho, v akom štádiu je mesiac. Pozri... na to, aby si to pochopil, ti musím povedať viac o zvyklostiach vlkov.
Vlci sú dominantné zvieratá. Sú zvyknuté zápasiť o priazeň toho druhého, ale keď sa raz jeden podrobí, zostane krotký navždy. Samec, ktorý si podmaní samicu, ju potom vlastní, obraňuje pred vlkmi zo svojej svorky aj z cudzích skupín. Je u nich normálne, že nedajú na svojich partnerov dopustiť. Remus si ťa proste chráni."
Harry nad tým chvíľu rozmýšľal.
"Remus mi vravel o tom, ako na neho vplývam. Vraj sa mu páči, ako voniam. Že sa pri mne nedokáže ovládať."
"No vidíš! Ak v sebe inak vlka krotí, teraz s tým má problém. Na tvojom mieste sa s ním porozprávam."
Prikývol a usmial sa na ňu.
"Ďakujem, Hermi. Čakal som, že ty to vezmeš dobre."
Opätovala mu úsmev.
"Ronovi to ešte nepoviem. Nemá Rema teraz rád. Ale ja musím uznať, že sa veľmi zmenil. Akoby si doňho vlial šťastie."


Hneď ako sa zmenil do svojej pôvodnej polohy, vyšiel na povalu. Remus už spal. Hneď ako si k nemu kľakol, otvoril oči.
"Ahoj," pozdravil ho Harry. Remus sa posadil.
"Deje sa niečo?" spýtal sa.
"Nie. Rozprával som sa s Hermionou. Už to vie, všimla si nás. Povedala mi..."
Remus mu položil prst na pery. "Už mi to došlo. Choval som sa ako idiot. Lenže... ty na mňa pôsobíš tak silne..."
"Ja viem. A teší ma to! Len sa... skús krotiť, áno? Mne sa to páči, len je toho trochu veľa."
Prikývol.
"A čo keby som ti teraz ukázal jednu stránku môjho zverstva?" pritiahol si ho a uhryzol ho do krku. Uhryznutý zavrčal a pritisol sa na neho.
"A bude to tá divoká stránka?"
Odpoveď prišla vo forme pritlačenia do matraca a už ho vyzliekal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nade Nade | 28. října 2010 v 12:52 | Reagovat

Tak tohle jsem si vážně užila. Parádní povídka a Remus .... vrrrau! :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.