Blondýnky to majú ľahké

26. října 2009 v 21:28 | Dora |  Komunita
Ach, moja vyšinutá vyšinutosť forever.
Toto je pre Veru a Gregora. Pretože nenávidia gayov. A pre blondýnku, ktorej slová akoby boli Verine. A pre všetkých zaslepených idiotov, ktorí si myslia, že je to "odporné". A pre všetkých, ktorí ma teraz znenávideli.
A zamilovali si ma.



Čert nás vem (Xind X)

Když vytěsníme štestí, nemůžeme ho ztratit
A když ho neztratíme, nepoznáme bolest
A když necitíme bolest, tak necitíme nic
...

Lulu mi požičiavala veci už niekoľko týždňov. Začalo to tričkom hneď v prvých dňoch, ale neskôr popustila aj iné veci. Ja som jej veci zatiaľ prala, robila jej poriadok a snažila sa, aby nežila ako prasa. Moje vlastné úspory boli a stále sú biedne, všetko, čo mi povedala Lulu bola pravda - v DKB platili mizerne. Keyo sa nezaprel a vždy mi podstrčil minimálne euro, ale to mi vystačilo na jedlo. Ostatné úspory som si odkladala už len preto, aby som nezostala nasucho. Stále som dúfala , že sa mi podarí naškriabať na garzonku. Za niekoľko rokov.
Nechápala som, ako Lulu mohla žiť sama celý rok. Nedokázala sa o seba postarať, za dva mesiace som si stihla uvedomiť, ako potrebuje pomoc všetkých naokolo. Samozrejme najviac tú Keyovu - ten dokonca dohliadal na jej peniaze. Lulu by sama neprežila.
Pýtala som sa na to Oliho a Tina a tí vyhlásili, že Lulu doteraz žila v podmienkach, v ktorých sa nemusela o seba starať. Nevedela som si vybrať z možností, ktoré sa mi naskytli, nijakú, ktorá by na ňu pasovala.
Kôpku opratého šatstva som položila na posteľ k Luliným nohám. Čítala tenkú knihu v zelenom obale. Moje ďalšie šťastie - Lulu rada čítala a knihy, čo prečítala, mi požičiavala. Mohla som len raz hádať, skade ich berie, a uhádla by som - Keyo.
"Máš čas?" spýtala som sa. Kývla mi, ukázala na kúsok strany a ďalej čítala.
Sadla som si na zem. Lulu neznášala, ak som jej sedeli na posteli bez dovolenia.
"Mám," ozvala sa o pár sekúnd. Zaklapla knihu, posadila sa a vrhla na mňa spýtavý pohľad.
"Vďaka za veci," pohľadom som ukázala na poskladané oblečenie.
"Môžeš si ho nechať aj dlhšie."
"Nepotrebujem ho. Idem si kúpiť vlastné. Ale neviem, kde."
"Chceš radu? Tri kilometre odtiaľto je špičkový butik!"
"Nebuď ironická!"
"Na každom rohu nájdeš niečo lacné."
"Nepovieš mi, kde nakupuješ ty, však nie?"
"Blázniš?" nadvihla obočie. Prevrátila som oči.
"Tak ja niečo nájdem. Ale chcela som vedieť niečo iné. O Keyovi."
"Pozri, Sama," zliezla ku mne na zem. "Neviem, či medzi sebou niečo máte, to úspešne tajíte. Ale ak ide o sex, nerob to. Ak sa s ním vyspíš, už nikdy sa na teba ani nepozrie. A ak ste spolu spali, blahoželám, ak sa k tebe ešte stále správa normálne."
"Normálne?! To po prvé! Po druhé, my sme spolu nespali, a ja sa s ním nechcem vyspať. Chcem len o ňom vedieť viac. Aby som zas nebola prekvapená."
"Ako s motorkou? Neviem, či by som ti mala hovoriť, čo viem. Všetci sme sa dozvedeli o Keyovi vlastnou zásluhou. Ale ak vieš toho tak málo... hlavné je, aby si vedela, že Keyo je z fakt bohatej rodiny. Preto nám všetko platí, on sa o nás stará."
"A kupuje drogy."
"O tom nesmiem hovoriť. To si zajtra zažiješ na vlastnej koži."
Striaslo ma pri pomyslení na zajtrajšiu noc. Aj som zabudla, že mám ísť s AG k tomu Frankovi. Bol to skoro mesiac, čo mi to Keyo navrhol. Prečo som vlastne súhlasila?
"Vieš niečo o Keyovej minulosti? Kvôli čomu sa správa tak ako... sa správa?"
"Neviem, ale nezdá sa mi, že by sa mu niekedy niečo stalo. Má úžasný život, oboch rodičov spolu, jedináčik... vždy bol taký, odkedy ho poznám. Ale je to hrozne dobrý človek. Fakt!" zasmiala sa môjmu neveriacemu pohľadu. "Nevyzerá tak, pred tebou sa tak nespráva, ale je úžasný. Preto s ním sme. Každéu z nás pomohol."
"Ako? Stále ste tu!"
"Tebe sa zdá, že tento život je pád do hnoja. Ale pre mňa je to vykúpenie. Tino s Olim tu žijú od malička a Calo asi tiež."
"Asi?"
"Calo je jedna veľká neznáma. O ňom sa nebavíme."
"Lenže on má asi život na úrovni, hovoríš, že má peniaze... tak prečo vám nepomôže, prečo vám všetkým nedá byty v centre Blavy, nezoženie vám prácu..."
"Ja nič z toho nechcem. Oli a Tino študujú, Oli nemôže odísť od mami a Tino predsa už odišiel. Má nový byt vďaka Keyovi. Ty to nevidíš?"
"Ale vidím. Len sa mi zdá, že môže urobiť viac."
"Dovolila by si mu to?"
"Čo?" nechápavo som sa zamračila.
"Ty by si mu dovolila, keby ti chcel pomôcť? Lebo mne sa zdá, že si sem spadla z oblakov."
"Z oblakov práve nie. Ale spadla som."
Na tvrdú zem.
Tak tvrdú, že by zlomila nohu...
...a jeden obrovský sen.
Taká blbosť.
"Keby si Keya požiadala, pomohol by ti."
"Len tak? Nechcem milodary ani pôžičky. Vystačím si sama."
"Keď myslíš..."
"Mala by som prestať spovedať ľudí, potom spovedajú oni mňa."
"Vidíš, preto by si sa mala naučiť spovedať ľudí bez toho, aby mali šancu vôbec niečo povedať."
"A byť ako Keyo?"
"Bolo by to fajn."
"Žartuješ, však?!"
"Jasné," odvetila otrávene.



Zamierila som ku stolu, kde obvykle sedávalo AG, hneď ako som uvidela Lulu prisadajúc si k Olimu a Tinovi. Dnes pri ňom bolo o jedného človeka viac - vychrtlá hnedovláska k nim totálne nezapadala. A pri Keyovi vyzerala ako vystrihnutá a veľmi nešikovne vsadená fotoshopom. Modelka z playboya nalepená do bulváru - škandály slávnych. A pri tom ma napadla fotka syna ropového magnáta pristihnutého s prostitútkou.
"Chcem s tebou hovoriť," povedala som hneď Keyovi. Vychrtlina si na neho nijako nenárokovala, sedela pri ňom, krotko popíjajúc Oliho colu. Ten sa ako vždy plne venoval Tinovi a ona sa snažila na nich nepozerať.
"Som zaneprázdnený."
"Prepáč, ak ti mám pri rozhovore fajčiť..." odvetila som znechutene. Okrem blondýny pochopil každý. Lulu do seba vtiahla väčšiu časť cigarety ako chcela, Oli zablúdil pod stolom rukou niekam doneznáma a nechal Tina, aby mu ruku odstrčil s lyšiackym úsmevom. Blondýnka odsunula Oliho kolu, akoby sa bála, že sa nakazí. Aj Calo si premeral Tina a Oliho a tým to bolo totálne jedno.
"A čo ešte robíš?" spýtal sa s nadvihnutým obočím.
"Čakám objednávky," mimovoľne som sa musela usmiať, Keyo sa konečne ukázal, keď vrhol na dievča nepríjemný pohľad.
"Nevieš, čo pijeme?"
"A tvoja priateľka? Pije niečo, čo sa tu podáva?"
"A čo takého by sa tu nepodávalo?"
Mierne som sa k nemu zohla, aby som utvorila aspoň aké také súkromie.
"Aj by som povedala, ale nechcem, aby sa ti postavil."
Blondýna, ako keby sa nič nedialo, zahlásila objednávku.
"Jablkový džús."
Vystrela som sa.
"Budem musieť rozbiť tú hrdzavú zámku na fľašiach," vykrivila som pery do výsmešného výrazu. Blondýna samozrejme nepochopila.


Nikdy som proti blondýnam nič nemala. Fakt - je mi jedno, či sú tupé alebo intelektuálky, ale táto bola vážne krava. Veď ako inak by sa ku mne správala tak milo, keď prišla na záchod a našla ma umývať si ruky? To si vážne nevšimla, že som sa jej vysmiala?
Srdečne sa na mňa usmiala, až som videla lesk odrážajúci sa od jej prázdnej hlavy.
"Ten džús je fajn, donesieš mi ešte?" vliezla do kabínky. Oprela som sa zadkom o obkladaný pult s umývadlami. Blondýna o chvíľu vyšla a ja som si povedala, že jej tam teraz kvapnem toho preháňadla viac.
"Ty sa poznáš s Keyom a tak?" spýtala sa, akoby sme boli zabrané do rozhovoru.
"Hey."
"Je úžasný, však? Ale tí jeho kamaráti... teda hlavne tí dvaja teploši, tí sú hnusní!" zvraštila koreň nosa. Pustila vodu a chvíľu štelovala teplotu džakuzy.
"Podľa mňa sú úžasní," odvetila som. To len ja by som tak povrchných ľudí zahrabala pod zem aj s obetnými darmi?
"Bože, to fakt? No podľa mňa je to choré. A to ako sa na seba lepia... tak sa nesprávajú nijaké páry!"
Máš pravdu, ty a Keyo ste od seba na troj metrovej lavici vzdialení na kilometer.
"Ako ty a Keyo?" neodpustila som si.
"Ale Keyo je úplne iný. Som prekvapená, že so mnou vyšiel von... to nikdy neurobil."
"Si šľapka?"
"Nie!" zastavila vodu a prekvapene na mňa pozrela. "Ale s Keyom máme taký divný vzťah. Pár krát do mesiaca za mnou príde a vyspí sa so mnou."
Jasné, a ešte s piatimi ďalšími. Alebo s desiatimi.
"Aký je v posteli?" preblesklo mi hlavou. Alebo ústami? Aj? A do riti!
"Vynikajúci!" blondýna sa nedala zahanbiť. Rukami naznačila úctihodnú dĺžku. "Ak vieš, čo tým myslím," mrkla na mňa spiklenecky.
"Nie že by bol najlepší, akého som mala, ale vie, čo robiť. Aj keď je na mňa pridrsný... a strašne rýchly. Dokonca raz ma ani nevyzliekol..."
"To je smutné," odvetila som stroho a vyšla. Mala som ju v pätách.
"Ty si sa s ním mala rozprávať, nie? Ak chceš, tak mu niečo odkážem."
"Povedz mu..." zastavila som sa. "Že ak chce, aby som šla, tak nech po mňa príde sem. Že tu budem."
"Aby si šla kam?"
"On vie."
Blondýna pokrčila plecom a odišla.


O päť minút som bola pri stole s ďalším džúsom pre slečnu inteligenciu-pokrokowu, ako poľský slovník nazýva tento druh blondýnok štetkovitých. Calo niekam zmizol a Keyo vyzeral, že sa každú chvíľu rozrehoce.
"Nechcela si sa rozprávať?" spýtal sa pobavene, keď som sa zvrtla na odchod.
"Chcela."
"Tak hovor."
"Pred ňou?"
"Chceš niečo intímne?"
"Kedy tu mám byť?"
"Na čo myslíš?"
"Frank."
Nadvihol obočie, oprel sa a mierne pootvoril ústa.
"Čo tým myslíš?"
"Pred mesiacom si povedal, že mám ísť s vami za Frankom."
"Nie, povedal som "menší nákup"."
"A Lulu povedala meno Frank. Je jedno kedy, ale povedala."
"Sorry," Lulu čelila jeho miernemu pohľadu. Mal dobrú náladu.
"Kedy pôjdeme ešte nevieme."
"Tak mi to potom povedzte... ak ma ešte chcete."
"Ja ťa chcem," teplá ruka mi zablúdila na stehno. Zaryla som mu nechty do kože. Neodtiahol sa.
"Podvádzať peroxidovú inteligenciu pred jej očami?" pozrela som na škratu po jeho boku. Otrávene si ju premeral.
"Tá nemá mozog. Už zas nevníma."
"Tak si naraz niečo s inteligenciou väčšou ako má gekon, OK?"
"U teba riskujem inteligenciu Homera Simpsona," usmial sa sladko.
"Má Homer príjemné nohy?" nadvihla som obočie. Usmial sa ešte širšie a ruku konečne odtiahol.
Rozhliadla som sa po stole. Okrem blondýnky mali všetci z nás dvoch dobré kino. Aj Oli sa oprel o Tina a obaja sledovali. Už len pukance im chýbali.
Zvrtla som sa a bez slova som odchádzala. Zahliadla som ešte Calove hnedé vlasy s nádychom červenej a chrbát blonďavej krátkovlásky. To, že je to žena, som spoznala len podľa drobnej štíhlej postavy. Tá bola určite dievčenská.
Okrem toho - Calo by v živote nič iné ako ženu za boky nechytil.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Albus-Severus Albus-Severus | 30. října 2009 v 22:22 | Reagovat

Pchéé, ale Homer Simpson je veľmi, VEĽMI inteligentný... od prírody! Taký blbý je len preto, lebo má v mozgu pastelku. Pozrite si časť "Homr" :D

2 Paja Paja | E-mail | Web | 12. října 2011 v 23:47 | Reagovat

Pěknej blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.