Žena s červenými vlasmi a muž s čiernymi

29. srpna 2009 v 18:01 | Dora |  Ars Moriendy
Ráno bola taká hladná, že ani nečakala na Severusa. Vbehla do siene, sadla si na okraj stola a lačne sa pustila do párkov v cestíčku. Niekto si sadol vedľa nej, no nevnímala ho do okamihu, keď sa ozval.

"Včera si sa asi dosť nenajedla?"
Obzrela sa na spolusediaceho. Stefan sa usmial a podal jej tekvicový džús.
"Vďaka," prehltla a napila sa. "Nejedla som od obeda."
Za nich sa postavil muž v hrubom kožuchu.
"Stefan, musíme ísť," prehovoril hlas Sergeja Ivanoviča.
"Áno, otec," odvetil. "Tak sa maj," vstal a odišiel.
Keď Moriendy dojedla a vstala, uvidela Záškodníkov. Sirius nevyzeral dobre. Prišla ku nim.
"Čaute. Remus, mohol by si na slovíčko?"
"Jasne," odišiel od nich a spolu s Moriendy vyšli von.
"Tak čo? Aký bol ples?" spýtala sa ho.
"Fajn. A čo ty?"
"Vlastne zaujímavý. Najprv prechádzka, potom opitý Sirius... popri tom vízie..."
"Vážne? Aké vízie?"
"Asi viem už aj vidieť d minulosti a budúcnosti. Keď som triasla rukou riaditeľovi Durmstrangu, videla som ho pred asi dvadsiatimi rokmi. A videla som kúsok zo Siriusovho života, aj keď nemám dôkaz, čo bola minulosť a čo budúcnosť."
Remus vyzeral zamyslene.
"Takže tvoje schopnosti sa stále lepšia."
"Bojím sa toho."
"Viem, ale to už nezmeníš."
Vrátili sa do hradu a Remus sa išiel najesť.

Na druhý deň po vyučovaní Dumbledore vyhlásil, že Durmstrangskí študenti zostanú na Rokforte ešte týždeň, počas ktorého sa bude konať metlobalový zápas na ich počesť - Chrabromil proti Durmstrangu. Durmstrangčania mali hlavne jedného dobrého hráča - Igora Kruma. Keď Dumbledore povedal slovo metlobal, Potter dostal hysák.


O päť dní sa všetci zišli na ihrisku. James ako stíhač lietal rýchlejšie ako ostatní, a hoci bol najlepší, Miranda Johnson a Ben Wood sa mu vyrovnávali. Ďalej hrali druhák Sam Kenwood a štvrtáčky Salma Win, Linda Vynsley a Medison Hudson. Celé to komentoval Xenophilius Lovegood, pretože Aliaza Jordena zaklial Avery.
Na strane Durmstrangu bol najvýraznejší stíhač Ivan Krum a strážca Stefan Sergejovič. Jeho priezvisko nepočula, lebo jej práve hučal nejaký rus do ucha. Ľutovala, že sa Durmstrangčania vtisli práve medzi Slizolinčanov. Hoci Slizolinčania fandili Durmstrangu, ona kričala na slávu Chrabromilu, a keď vyhrali po krásnej Vronského finte Pottera zápas 210:40, vyčarovala nad celým ihriskom ohňostroj, ktorý vytvoril žiarivo šarlátový nápis CHRABROMIL. Videl to Severus, ktorý sa tváril ako po zrade.
Po zápase sa všetci zišli vo Veľkej sieni. Za Jamesom prišiel Krum a keď od neho odchádzal, James vyzeral prekvapene a potešene zároveň.
Moriendy smutne myslela na to, aká bude v Chrabromile úžasná oslava. Zostala vo Veľkej sieni čo najdlhšie, lebo Slizolinská klubovňa sa jej hnusali Niekto k nej podišiel.
"Mám pre teba ponuku," ozval sa jej pri uchu Siriusov hlas.
"Akú?" pozrela na neho a zistila, že je len pol metra od nej. Trochu sa odtiahla.
"Keď sa ti naše žúry tak páčia, čo by si povedala na jeden v našej klubovni?"
"Ako?"
"Príď o pol hodiny na šieste poschodie. Pôjdeš pod plášťom," a už ho nebolo. Natešená Moriendy čakala, kým sa vyprázdnila sieň, a o dvadsať minút sa vybrala preč. Vyšla na šieste poschodie a čakala. O chvíľku pribehli Záškodníci, James niesol bedničku ďatelinového piva a Remus ohnivú whisky. Sirius mal v rukách neviditeľný plášť, ktorý cez ňu prehodil a už ju viedli do veže. Otvorili priechod a kým zabávali Chrabromilčanov, Moriendy sa prešuchla popri nich. Jamesovi zmizlo jedno pivo a o chvíľu už sa prechádzala pomedzi študentov.
Najväčší hrdina bol James. Celý večer okolo neho švitorili dievčatá a chlapci ho búchali po chrbte a spovedali. Najprv sa tešil, no potom ho to už začínalo otravovať a jediné, čo chcel, bolo ísť za Lily. Ona jediná za ním nechodila ako psík a nevnucovala sa mu. Bohužiaľ však asi dospela k záveru, že už sa učila dosť, a chopila sa fľašky. Všetko by bolo OK, kebyže to nebola fľaška ohnivej whisky.
Super, včera Sirius, dnes Lily. Ale ju do postele neuložím.
O pol hodiny, zatiaľčo Moriendy stiahla jedno pivo a pár logov whisky, Lily už mala v sebe polku fľaše. James práve odbíjal jednu piatačku, keď vstala, prišla k nemu, naklonila sa a pobozkala ho.
Celých päť sekúnd boli na seba prilepení perami, no James ju od seba jemne odstrčil.
"Si opitá, Lily," skonštatoval, postavil sa a viedol ju ku schodišťu. Cestou schmatol jedno dievča, aby Lily zaviedla do spální. Keď sa vrátil, vyzeral smutne.
"Čo je? Veď ťa pobozkala!" žasol Sirius.
"Áno, ale len preto, že bola opitá. Inak by to nikdy neurobila."
"In vino veritas," pokrčil plecom Sirius.
"A ako sa po latinsky povie ohnivá whisky?" zašepkala mu do ucha Moriendy.
"Mea culpa," usmial sa.
Moriendy sa išla ešte raz prejsť po celej klubovni a potom sa vrátila k Záškodníkom.
"Odchádzam. Poď si po plášť," zašepkala Siriusovi a vyšla. O chvíľu vyšiel na chodbu aj on, ona mu podala plášť a chcela odísť, Sirius jej však obkrútil ruku okolo trupu a nepustil ju. Pritiahol si ju späť.
"Chcel som len..." pustil ju a nervózne sa poškrabal na hlave.
"Naposledy si odišla s darčekom, ak sa to tak dá..."
"Nazvať?" nadvihla obočie.
"Tak som si pomyslel..." ruka mu znovu vyletela k vlasom. Moriendy si pomyslela, že má halucinácie. Sirius Black je nervózny! Teraz mohla urobiť dve veci. A jednu z nich túžila urobiť už dávno... ale čo ak ju zvedie a odhodí?
"Aj ja si to myslím," zašepkala. Nahla sa k ne,u a veľmi pomaly sa približovala svojimi perami k tým jeho...
Vybuchli hlasy, otvor za obrazom sa otvoril a Tučná pani sa zobudila, oni od seba odskočili a von vypadol Remus. Celý bol mokrý a keď ich uvidel, vypľul na zem nejakú tekutinu.
"Zbláznili sa... prepáčte... ale Peter omylom vyhodil pivo aj whisky do vzduchu. Sirius, potrebujeme tvoju pomoc, inak bude malér..."
Sirius prehltol a bez jediného pohľadu na ňu vbehol dnu.




Moriendy mala celý večer na premýšľanie. Dospela k názoru, že ona už odkopla mnohých, tak prečo by raz nemohli odkopnúť aj ju? Aj keď musela priznať, že toto by ju bolelo.
Na druhé ráno utiekla Severusovi, ktorí mal otázok, až to bolelo. Podišla k Chrabromilskému stolu a trochu znervóznela. Remus ju uvidel a povzbudzujúco sa usmial. Rozhodla sa. Sirius sedel chrbtom k nej, a tak len schmatla jeho ruku a potiahla. Prekvapene sa postavil a nechal sa viesť do bočnej chodby na druhom poschodí, za čierny gobelín.
"Už máš reč?" otočila sa k nemu.
"Ja mám viac ako reč," usmial sa. Potešila sa, keď spoznala ten jeho typický Siriovský úsmev.
"To je dobre, lebo reč nám teraz až tak veľmi netreba," priblížila sa k nemu, ruku si zakvačila do záhybu jeho goliera. Pritiahla si jeho tvár ku svojej, až cítila jeho dych, a pomaly, ako sa približovala svojimi perami k tým jeho, jej jazyk hľadal ten jeho. Zatvorené oči videli, ako aj on zatvoril oči a čaká na dotyk ich pier...
Ich ústa sa stretli v jednom tanci, na všetko ostatné zabudli. Ich jazyky sa láskali v objatí, ktoré kopírovalo ich telo, keď si ju k sebe Sirius pritisol, akoby zadržiaval jej rozplynutie, jej druhá ruka vyletela k jeho vlasom...
A vtedy začuli tlmený krik. Nechceli prestať, vrátiť sa do reality, a tak rýchlo zabudli, až kým niekto neodhrnul gobelín a ozval sa prekvapený hlas.
"Ou... prepáčte, ja som len..." James sa nervózne ošíval. Zrejme niekam bežal skratkou. Sirius len netrpezlivo mávol rukou, ani sa od nej neodtrhol. Bolo počuť náhlivé kroky a Jamesov hlas ako volá:
"Lily! No tak!"
Sirius ju pritlačil k múru, len aby zabudol na Jamesa, ktorého zúfalý krik sa miešal s nahnevaným Lilyným hlasom.
A vtedy sa to stalo - Moriendy to vedela ešte predtým, ale nedávalo jej to zmysel, ten bol teraz v Siriusových perách - gobelín sa odhrnul a na jeho mieste stál Durmstrangský riaditeľ. Moriendy rýchlo odstrčila Siriusa a pozrela na rusa. Sirius sa zvrtol a jeho oči sa stretli s nevraživým pohľadom tých tmavých hnedých očí.
"Prepáčte,ô prehovoril chladne. "Asi som sa stratil."
"Och..." zarazila sa Moriendy. "To sa tu stáva... keď pôjdete..."
"Čo keby ste ma viedli?" ani nečakal na odpoveď, schmatol ju za ruku, no práve vtedy ňou znovu prešiel ten teplý blesk a ona videla krvavé dievčatko v rukách tmavého čarodejníka, ktorý nebol schopný reči ani sĺz, a hneď nato izbu Sv. Munga a to isté malé dievčatko ležiace na posteli. O chvíľu na to cítila len veľké výčitky svedomia a strach, znovu pozerala na riaditeľa...
Riaditeľ sa zvrtol a odišiel, Moriendy sa ešte raz pozrela na Siriusa a odišla.
Kráčala vedľa Sergeja Ivanoviča, ktorý nevyzeral, že by sa stratil. Kráčal isto, vôbec nedával pozor na Moriendy, ktorá ledva stíhala jeho krok, a pritom ani ona nedávala pozor. Myslela na zakrvavené dievčatko a na ten veľký pocit viny, ktorý sa jej zmocnil, a pritom nebol jej.
Sergej Ivanovič zastal pred dverami von z hradu.
"Ďakujem," poďakoval chladne a už chcel odísť.
"Pane?"
"Áno?" zvrtol sa neochotne. Moriendy vystrela ruku.
"Zajtra odchádzate. Nemyslím, že sa ešte stretneme."
Pozrel jej do očí a s chladnou odovzdanosťou spojil svoju ruku s tou jej.
Teplý blesk... záblesk svetla... tie chladné tmavé oči hľadiace do svetlejších hnedých, ktoré zívali strachom a úzkosťou, bledá pleť, červené vlasy boli akési zvädnuté, aj červeň z nich vyprchala, nanovo jej na temene vyrastali čierne.
Boli si tak podobní, a pritom tak rozdielni... a vedľa nich na posteli ležalo to malé dievča, čierne vlásky jej padali do bledej tváre, a obväzy na celom tele mala presiaknuté krvou.
A znovu tie tmavé oči, ale už ich lemovalo omnoho viac vrások.
"Ďakujem," zvrtla sa a vybehla po schodoch, pričom zabudla, že jej domov je v žalároch. Na druhom poschodí odhrnula gobelín a bola rada, keď tam našla Siriusa.
"Čo chcel?" pozrel na ňu.
"To je nadlho," podišla k nemu. Bol opretý o stenu, a tak jej nerobilo problémy ho objať a ďalšie jeho otázky uzavrieť vo svojich perách.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 22:04 | Reagovat

mala som dlhšiu pauzu a opäť sa do tohto púšťam! Toto bol skvelý diel!! som zvedavá,č ot bude s tými zábleskmi a aj so Siriusom! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.