Trpké hádky

29. srpna 2009 v 17:52 | Dora |  Ars Moriendy
Ráno Moriendy vstala s novým elánom, akoby ho nabrala zo snov. Už bola rozhodnutá čo urobí.
Časy jej randenia skončili, už si dokázala, čo vie. Remus ju mal rád, tak prečo by nemohla byť s ním? Po piatich rokoch konečne dospela k názoru, že má dobrého chlapca a viac nepotrebuje.
Severus ju cestou na raňajky spovedal, až mu nakoniec povedala, že začala chodiť s Remusom Lupinom.

"Lupin? Moriendy, mohla si mať kohokoľvek, ale Lupin?"
"A čo je na ňom také zlé?" nechápala.
"Ja... povedal by som, ale nemôžem. Len ti radím, drž sa od neho ďalej!"
"Nie si môj brat, otec ani nie sme v nijakom inom príbuzenskom vzťahu, tak sa nesprávaj tak ochranársky. Podľa mňa je Remus fajn, už roky sme priatelia, tak prečo nie niečo viac? Nemyslím, že mi pri ňom hrozí nebezpečenstvo."
Zrýchlil krok a vtisol sa medzi Averyho a Blacka. Moriendy sa zvrtla a prešla ku Chrabromilskému stolu. Už z diaľky si všimla, že Sirius má obviazanú päsť, a obväz už má na mnohých miestach fľakatý od krvi.
"Čaute," pozdravila Záškodníkov, nahla sa k Remusovi a dala mu malú pusu.
"Lily, pomôžeš mi vymeniť obväzy?" neodtrhol zrak od Moriendy.
"Čo? Ach, jasne," súhlasila Lily a prestala na nich zarazene hľadieť. Odišli spolu, pričom na Siriusovi bolo jasne vidieť potláčaný hnev a na Jamesovi ukrivdenosť a žiarlivosť.
"Len si nepretni aj druhú ruku," zašepkala Lily Siriusovi.




V ďalšie dni bola Moriendy napoly šťastná, napoly nahnevaná. Sirius bol pri nej nadutý ako buchta, mala sto chutí mu vraziť. Na druhej strane Remus jej to vynahrádzal, keď spolu chodili hradom a rozprávali sa o všetkom, o čom sa ešte nestihli.
Prišiel však koniec školského roka a Moriendy sa musela vrátiť do sirotinca. Už jej to tak nevadilo, lebo posledné prázdniny strávila skôr vonku, v Londíne. Tento rok sa rozhodla preskúmať čarodejnícky svet aj po jeho svetlej stránke. Hneď v prvý deň prázdnin sa vybrala do Deravého kotlíka. V jej gotických šatách ju najprv považovali za bosorku.
"Zdravím," prihovorila sa Tomovi. "Ďatelinové pivo máte?"
Tom ju obdaril svojim bezzubým úsmevom.
"Málokto ho tu pije. Iba deti."
"Mne chutí. Potrebujete fľašku späť?" spýtala sa a napila sa.
"To je dobre."
Vyložila na stôl mince.
"Tak ja idem," postavila sa a prešla do Šikmej uličky. S pivom v ruke sa predierala pomedzi ľudí a zamierila rovno do čarovného zverinca. Bolo to útulné miesto, zvieratá mala vždy rada.
"Dobrý deň," oslovila mladú predavačku za pultom.
"Dobrý deň, prajete si?" usmialo sa dievča.
"Nejaké malé zvieratko, niečo, čo sa hodí k veštici... a ku mne."
"Hmmm... čo by si povedala na mačku? Alebo potkana. Ale tebe by sa hodil aj had... alebo fretka..." vyratúvala.
"Čo tak tá mačka? Čierna?"
"Tak sa pozrime," prešla predavačka ku klietkam s mačkami. "Táto mala mačiatka," ukazovala na čiernu mačku. Z klietky vybrala malé mačiatko, celé čirene, len na pravej prednej labke malo hnedú ponožku.
"Lucifer," predstavila ho predavačka. "Jeho mama má už dvanásť rokov a stále vie skákať päť metrov do výšky z miesta. Luciferko vie predpovedať, kedy príde niečo zlé. Niekedy mraučí aj hodinu pred nejakou zmenou."
"Zoberiem ho," rozhodla sa Moriendy. Zobrala si Lucifera na ruky. Bol ešte maličký, mačiatko. Zaplatila zaň osem siklov a ešte päť knutov a žrádlo a vyšla von, kde zahodila fľašku piva.
Celý deň strávila v Šikmej uličke. Bol to slnečný deň. Keď už chcela odísť, lucifer sa k nej pritúlil, zapriadol, vyskočil a uháňal preč. Moriendy sa za ním rozbehla. Zastavil pred dverami nejakej kaviarne, kde ho zodvihla a postavila sa, no zľakla sa, lebo sa ocitla tvárou v tvár Siriusovi. Odskočila, pričom si všimla, že ruku má stále obviazanú, dokonca mu stále cez obväz presakovala krv.
"Čau," pozdravila zarazene.
"Čau," odzdravil smutne.
"Čo... čo sa ti stalo? Nezahojilo sa ti to?"
Obzrel si ruku.
"Ale nie, vrazil som Regulusovi."
"Čože? Ty si vrazil bratovi? A nemáš prúser?"
"No, to je jedno. Ja som vlastne ušiel."
"Ou," zarazila sa ešte viac. "A kde teraz bývaš?"
"U Jamesa. Ty si v sirotinci, čo?"
"Uhm..." pobrali sa uličkou. Kráčali Londínom a pritom sa rozprávali.
"Mám na teba otázku. Čo cítiš k Remusovi? Klameš ho ako tých ostatných?"
"Ja nikoho neklamem!" rozhorčila sa. "Mám Remusa rada."
"Prosím, Moriendy, neoklam ho. Ak je to len kvôli mne..."
"Kvôli tebe? Čo si o sebe myslíš, Black?" zastavila sa.
"No, len chcem povedať, že on je príliš dobrý, zle by to znášal, kebyže ho zneužívaš..."
"Ja ho nezneužívam! S tebou sa nedá byť ani minútu, Black, hneď sa začneš hádať!"
"To ty sa teraz začínaš hádať!"
"Toto nemá cenu!" zvolala. Zvrtla sa a bežala do sirotinca.




Moriendy vstúpila do kupé Záškodníkov. Sedeli tam oni štyria a Lily. Moriendy nadvihla obočie.
"Nemala som kam ísť," rýchlo vysvetľovala.
"Fajn," vytiahla Remusa za ruku. Sirius prižmúril oči. Na ruke už nemal obväz, ale vyzerala strašne, mal na nej dlhú ranu cez hánky a okolo zaschnutú krv.
"Ako sa máš?" spýtala sa Moriendy Remusa.
"Super. A ty?"
"Tiež," usmiala sa a pobozkala ho. Videla cez dvere, ako Sirius zaťal krvavú päsť. Moriendy sa od Remusa odtiahla.
"Chráň predomnou Blacka, inak bude mať rozťatú aj sánku!"
"Zase Sirius," vzdychol si Remus.
"Raz sa z vás dvoch zbláznim! On o tebe, ty o ňom... niekedy mám pocit, že namiesto mňa chceš bozkávať jeho," zamračil sa.
"Ale Remus! To nie je pravda!"
"Ale je. Moriendy, ty miluješ jeho a on teba. Tak sa s tým zmier!"
"Nemám sa s čím zmieriť!" zvrtla sa a odišla do jej a Severusovho kupé.
"Ber si to mača!" otrčil jej Severus Lucifera.
"Veď je zlatý!" zobrala si už skoro vyrastené mača.
"Pre teba," odfrkol. Sadla si a hrala sa s Luciferom po zbytok cesty.



Pri večeri sledovala Remusa a Siriusa. Remus sa na ňu ani nepozrel a Sirius, naopak, sa na ňu pozeral tak často, že to vyzeralo ako keby mal tyk. Ani nedokázal jesť.
Po večeri išiel Remus pre prvákov. Moriendy to využila a kráčala popredku zarovno s ním, keď viedol prvákov do klubovne.
"Remus, asi máš pravdu... trochu. Ja nedokážem byť s tebou."
"To som si všimol. Takto to nejde."
"Pozri... čo keby sme to vrátili do starých koľají? Je nám spolu dobre, keď sme priatelia, nemôžeme to tak nechať?"
"Ja súhlasím. Ale mám podmienku. Porozprávaš sa so Siriusom."
"Ale..."
"Žiadne ale!" otočil sa na obraz. "Amor et Bilis."
"Zajtra vo Vstupnej hale," a zmizol v otvore.



"Tak do toho," postrčil ju Remus. Moriendy sa nesmelo priblížila k Siriusovi.
"Sirius?" ozvala sa. Z otázkou v očiach sa otočil.
"Tak pozri. Už mám tých hádok dosť. Nemôžeme sa zmieriť?"
"Ako si to predstavuješ?"
"Proste sa nehádať. Vychádzať normálne."
"Pozri, mňa nelapíš. Choď baliť iných, aby si ich mohla potom odkopnúť ako Remusa."
"Čože?"
"Povedala si, že ho máš rada. A odkopla si ho!"
"Ja som Remusa neodkopla! Normálne sme sa rozišli."
"Odkopla si ho, ako si odkopla tých pred tým, vždy si sa len hrala!" už zvýšil hlas, takže sa okolití študenti pristavili a sledovali.
"A ty? Koľko si ich mal? A s každou si to myslel vážne, však?" tiež zvýšila hlas.
"To je..."
"Je to presne to isté! Za september si ich mal tri!"
"Nejako presne to vieš!"
"Lebo to boli Slizolinčanky. Počúvať stále, ako na teba nadávajú, to sa vryje do pamäte!"
To ju už niekto ťahal preč.
"Ty sa s ním proste nemôžeš ani porozprávať!" vrčal Remus.
"Nechaj ma! Chcem ho zabiť! Chcem mu vraziť! Alebo ho zakliať!"
"Nič také!"
Dotiahol ju na opustenú chodbu.
"Pusti ma, vlkolak!" zavrčala. Remus akoby dostal elektrický šok.
"Nehovor mi tak!" precedil pomedzi stisnuté zuby.
"Tak ma nechaj!" obrátila sa a vracala sa do Vstupnej haly. Vtedy ju zasiahlo zaklínadlo a zrútila sa na zem.
"Prepáč, Moriendy, ale musím," zodvihol ju.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 13:37 | Reagovat

on ju začaroval? ale no ták! Veď bol priateľ... ja by som ho prinajmenšom zakliala!! :D ale aspoň by som mu vrazila, keby som bola Moriendy!
a čo s tým Siriusom?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.