Trinásta kapitola - Stávka so Siriusom

31. srpna 2009 v 14:48 | Dora |  Canis
Prázdniny ako rýchlo prišli, tak rýchlo aj odišli. Canis bola rada, nechcelo sa jej byť doma dlho. A tak, keď prišiel deň návratu, bola už naozaj nedočkavá. Vo vlaku bolo príjemne a na hostine tiež. Nič zaujímavé sa nestalo. Celé tri mesiace, až na veľké množstvo učiva, ktorým Canis a ostatných zahŕňali učitelia.

Raz sedeli v knižnici a študovali. Sirius, Peter, James a Canis. Remus si musel odísť plniť prefektské povinnosti. James zrazu zahlásil do ticha:
"Kde je Alice?"
"Chýba ti?" zamračil sa Sirius. V posledné dni ho Alice prenasledovala všade. On ju mal rád, ale nemohol byť s ňou stále.
"Prekáža ti, čo?" pobavene sa spýtala Canis.
"Dá sa to tak povedať." Zamrmlal Sirius.
"Možno by som ju dokázala presvedčiť, aby trochu povolila." Nadhodila Canis.
"To by si nedokázala."
"Možno áno."
"Ani možno!"
V Canis to už začínalo vrieť. Nenávidela, keď ju niekto podceňoval.
"Dokázala by som to!" povedala nahlas. Sirius sa na ňu vyzývavo pozrel.
"Stavme sa, že nie."
"Stavme sa."
"O čo?" opýtalsa.
"Ak vyhrám..." rozmýšľala Canis. "...pobozkáš ju pred všetkými."
Sirius na ňu hľadel. A ostatní tiež. Sirius ešte Alice nikdy nepobozkal. Bál sa, že mu vrazí."
"Príjmam. Ale ak vyhrám ja, pobozkám pred všetkými ja teba."
Teraz zostala vykoľajená Canis. Čo má urobiť?
Tera nemôže cúvnuť... ale keď vyhrá on, keď sa jej Alice nepodarí presvedčiť, čo urobí? Ešte stále môže cúvnuť...
"Beriem."
"Výborne," usmial sa Sirius.
"Takže do zajtra. Musí za mnou prísť a povedať, že už ma nebude toľko prenasledovať a aj to vydrží."
Canis sa bez slova zvrtla a odišla.
Vybehla do klubovne a tam našla namrzenú Alice trápiť sa nad úlohami.
"Ahoj, Alice. Chcem sa s tebou porozprávať o Siriusovi."
Alice sa na ňu pozrela a Čakala.
"Vieš, Sirius je teraz veľmi vyťažený. A pretože ťa má rád, a nechcel sa ťa dotknúť, nepovedal ti, čo ho už dosť dlho trápi..."
"Spomaľ. Chcheš povedať, že ho teraz sledujem, však?"
"Áno... asi tak..."
"Vieš, ja to robím naschvál. Siriusa mám rada, ale celé som to robila kôli Frankovi. Frank je už teraz však preč a nemám na Siriusa trpezlivosť. Ešte minulý rok som myslela, že sa niečo zmení, že ma pobozká, alebo mi aspoň nejako naznačí, že sa mu páčim viac..."
"Ale on ťa má rád. A chcel ťa pobozkať, len sa bál! Nevedel, ako zareaguješ."
"Naozaj?"
"No samozrejme! Prosím, povedz mu, že to už nebudeš robiť, povedz, že ho už nebudeš prenasledovať!"
Alice sa na ňu zadívala.
"prečo to chceš? Si so Siriusom stále, nechceš ho pre seba?"
Canis sa zasmiala. Veď to robila práve preto, aby ju nepobozkal!
"Vôbec po Siriusovi nebažím. Nemusíš sa báť."
"Kde je?" opýtala sa Alice po chvíli.
Canis sa usmiala a viedla ju do knižnice.
Alice podišla k Záškodníckemu stolu a Sirius sa postavil. Canis zostala pri schodoch, opierala sa o kameň a sledovala ich. Sirius chvíľu počúval, čo mu Alice hovorí, potom sa pozrel na Canis a nesmelo Alice pobozkal. Keď sa od nej odtrhol, Alice sa na neho usmiala a oči jej svietili. Sirius sa pozrel na Canis a ona mu na tvári videla niečo ako... šťastie spojené s... nespokojnosťou?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.