Tretia kapitola - Pomsta

29. srpna 2009 v 16:54 | Dora |  Canis
Ráno sa zobudila skôr ako to mala vo zvyku. Nevedela, čo ju prebudilo, či tie neznesiteľné bolesti, alebo hluk, ktorý sa šíril vonku. Pomaly sa zodvihla a chytila sa za ruku. Mala na nej dlhú ranu.

Oblečenie našla prekvapivo vo výklenku a bez ujmy. Obliekla sa a vyšla von, keď už nepočula nijaké zvuky. Rýchlo sa vrátila do klubovne. Mala počkať na Remusa, aby spolu zašli do Nemocničného krídla, kde im madam Pomfreyová mala dať odvar na urýchlenie hojenia rán. Remus prišiel až neskôr, po hodine. Mal dorezané ruky a zo spánku mu tiekol pramienok krvi. Vyzeral strašne. Podľa toho, ako krýval, usúdila, že ani jeho nohy nie sú bez ujmy. Bola zvedavá, či má na bruchu aj on takú krvácajúcu ranu ako ona.
"Ideme?" opýtal sa dutým hlasom.
"Dobre." Odpovedala a zvuk vlastného hlasu ju prekvapil. Obvykle po splne dlho nehovorila, takže ani netušila, ako vtedy jej hlas znie. Pobrali sa do Nemocničného krídla. Postupovali pomaly, hlavne kôli početným ranám. Do Nemocničného krídla prišli po pätnástich minútach. Madam Pomfreyová sa pozrela na ich zmučené tváre a so súcitom v očiach im dala vypiť akísi nechutný elixír a uložila ich do postele. Po hodine mali len škrabance a modriny, takže mohli ísť. Práve zvonilo na obed. Nič im už nebránilo vo vyučovaní.


Na mesiac mali pokoj, aj keď Slizolinčania stále vyrývali. Canis dosť spoznala život na Rokforte. Hoci najprv ju Sirius, James a Peter nemali veľmi v láske, zvykli si na ňu a správali sa k nej dobre. Všimla si, že na Siriusa a Jamesa letelo veľa báb, ale Sirius si ich nevšímal a James mal oči len pre jednu, pre tú jedinú, ktorá neochkala a nezízala na neho, ale zdalo sa, že ho priam nenávidí. Lily Evansová bola naozaj iná ako ostatné, mala dlhé ryšavé vlasy a krásne zelené oči, mala dvanásť rokov a hádala sa s Jamesom ostošesť. Bolo to inak milé dievča, jediná, s kým sa Canis okrem chalanov rozprávala. Mala kamarátku Alice, ale tá vôbec neprejavovala o Canis záujem, dokonca ju nemala rada. Canis si myslela, že je to kôli jej výzoru a správaniu, ale potom jej Lily povedala, že Alice by rada zaujala Siriusa, ktorý si ju veľmi nevšímal. Canis sa len zasmiala.
"A prečo sa oboruje na mňa? Ja nemám so Siriusom nič!"
Lily sa na ňu začudovane pozrela. Na to Canis zvážnela a predstieranou úzkosťou povedala.
"Dúfam, že si to už Sirius všimol. Dúfam, že si nemyslí, že som do neho."
"No myslím, že oni si nahovárajú radi. O mne si James myslí, že keď trochu našuchorí vlasy, tak mu skočím do náručia."
"A tebe sa ani trochu nepáči?" vyzvedala Canis.
"No... ale áno. Ach, len keby sa tak nenaparoval! On vôbec nehľadí na mňa ako na inteligentnú bytosť! Ja chcem viac! Chcem sa rozprávať, nie pozerať, ako začaruje každého, v dosahu prútika. Raz by som sa chcela s chlapcom aj porozprávať."
Takže sa až tak nenenávidia! Canis sa už skro dva mesiace s Jamesom poznala a vedela, že sa dokáže porozprávať. Ale nemal s kým. Sirius sa totiž radšej obzeral po dievčatách, ktoré aj tak nechcel, Peter sa nedokázal plynulo vyjadrovať, Remus a Canis, keď už sa rozprávať chceli, sa roprávali medzi sebou a to im úplne stačilo.
"Tak myslím, že to až také hrozné nie je." Zašepkala potichu. Lily ju už nepočúvala, zbadala totiž na oblok prilietajúcu sovu.
"Aká pekná... to je pre Alice." Povedala sklamane, keď prečítala lístok na jej nohe.
"Zase Frank... nechce sa s ním rozprávať, tak jej posiela sovy. Chudák..."
"Frank?"
"To je jeden šiestak. Je do nej buchnutý, ale ona ho nechce ani vidieť."



Spolužiaci si po čase začali všímať, že Canis chýba. A nepridávalo jej ani, že s ňou chýbal aj Remus. Ak sa rok predtým niečo šepkalo, teraz sa o tom skoro otvorene hovorilo. A ak si niekto nemyslel, že je v tom niečo temné, tak si myslel, že spolu chodia. Všade, kam Canis prišla, sa strhla tichá vrava. Tak tichá, že ľudské uši by málo zachytili, ale tie jej počuli viac ako jej šuškanie, počuli aj útržky rozhovorov. Remus zvyčajne chodil s ňou, a ten to tak ľahko ako ona nebral. Keď raz v máji prechádzali okolo Slizolinčanov do Veľkej siene, tí si neodpustili poznámky, ktoré Remus ignoroval, ale Canis sa zas naštvala. Prinútila sa ale prejsť okolo nich bez povšimnutia. Vtedy k nim doľahol hlas Luciusa Malfoya. Napodobňoval práve zavýjanie vlka. Remus ustrnul, Canis vyvalila oči. Obzrela sa na Slizolinčanov.
"Bolí ťa niečo?" opýtala sa s predstieraným záujmom.
"Ja len narážam na jednu zaujímavosť." Usmial sa.
"Na toto si sám neprišiel." Potichu zavrčal Remus. "Ale ja viem, kto!" obrátil sa a trielil do Veľkej siene. Canis bežala za ním. Sadol si za stôl, hneď ku Siriusovi. Canis sa vtlačila medzi Jamesa a Petra.
"Vyhlasujem akciu." Povedal Remus. Canis na neho prekvapene pozrela. Remus nebol ten, ktorý vyhlasoval akcie. To bol Sirius alebo James. Akcia bola záťah proti nejakému obyvateľovi školy. Najčastejšie išlo o drzé obrazy, študentov alebo duchov. Učitelia boli zriedkavé ciele.
"A... kto je cieľ?" prebral sa Sirius.
"Snape." Rozhodne povedal Remus.
Canis si vzdychla. No jasne, ten chalan im aspoň raz za mesiac niečo urobil. Naposledy ich nabonzoval , že začarovali obrazom na šiestom poschodí štekliacim zaklínadlom, pretože im nadal do skrachovaných predajcov dračieho trusu. Snape si užil šteklivý deň.
"Ten chalan? Hádam sa do teba neobul?" ohromene sa spýtal Peter.
"Vie to. A povedal to Malfoyovi." Priškrtene zavrčal Remus.
"Akože, vie to?" zhrozil sa James. "Čo vie?"
"Iba to, že ja a Canis... dúfam, že iba to."
"Čo ty a Canis?" opýtala sa jedna tretiačka. "Ste priatelia? Ako dlho? Bola to láska na prvý pohľad? Prečo toľko chýbate?" možno chcela pokračovať, ale Sirius na ňu vyslal dobre mierené umlčiavacie zaklínadlo.
"Takže čo si to hovoril," opýtal sa akoby nič, keď naštvané dievča odišlo, gániac na nich. "Kým nás Rita prerušila?"
"Len toľko, že Snape im už poriadne lezie na nervy. Nestopnem vás. Nech si zapametá, že sa s nami nemá zahrávať."
"Remus?" ozval sa neveriaci hlas. Otočili sa, za nimi stála Lily a neveriacky pozerala na Remusa a Canis.
"Čo chcete urobiť Severusovi?"
"Severus sa miešal do vecí, do ktorých sa nemal." Zamiešal sa do toho James.
"Teba som sa nepýtala." Ani na neho nepozrela Lily.
"James má pravdu. Odkáž svojmu Severusovi, nech sa stará o seba, lebo zle dopadne." Strnulo odpovedal Remus. Canis prikývla.
"Čo urobil?"
"To sa ťa netýka." Potichu ju napomenula Canis.
Lily na ňu zamračene pozrela. Potom sa otočila a kľučkovala ku Slizolinskému stolu, kde sa usadila medzi Averiho a Snapea. Averi sa hneď zhnusene odsunol a Snape sa tváril čudne.
James pozrel na Lily a potom povedal! "Chce to naozaj dobrý plán. Dobre premyslený. Bez chýb."
"Bez trestu." Pridal sa Sirius.
"Bez Canis." Doložil Peter.
"A bez Remusa." Súhlasil James.
"Aspoň to tak musí vyzerať." Dokončil Sirius.
Canis sa usmiala. Toto bude stáť za to.


Večer sa vychystali dobre. Mali sadu nezmývateľných bŕk od Zonka, ktoré vidno aj cez oblečenie, a prelistovali knihy s dobrými zaklínadlami. Nič im nechýbalo. James mal úžasný neviditeľný plášť, vraj ho zdedil po otcovi. Pod tým sa skryli. Prešli hradom a zastavili sa pred akousi stenou v žalári.
"Takže, je krátko po Veľkej noci, takže to bude niečo ako... zabité kurence? Alebo... krvavé vajíčka? Nie... tak mŕtve zajace? Super!" To Sirius zvolal na to, ako sa stena zrazu otvorila. Vošli dnu a stena sa za nimi zavrela. Našli chlapčenskú spáleň druhého ročníka. Vošli dnu a všetkých začarovali spánkovým zaklínadlom a rýchlo sa premiestnili k chlapcovi s bledou pokožkou a mastnými čiernymi vlasmi. Sirius s potešením vytiahol svoje červené pero, James zelené, Canis biele, Peter modré a Remus sivé. Canis svojím bielym napísala:
Srdečne ťa pozdravujú
a
Remus sa vyznamenal dopísaním:
Krásne chvíle na Rokforte Ti prajú
Jamesovi dali prednosť:
Paroháč
Sirius hneď po ňom:
Tichošľap
A Peter trasúcou sa rukou dokončil:
Červochvost
To mu napísali na hruď.
Potom mu čiernymi brkami pomaľovali tvár.
Keď vyšli na chodbu, rozosmiali sa ako pojašení.
"Tichošľap? Paroháč? Čo to má znamenať?" opýtala sa Canis.
"Takto sa poznáme len medzi sebou," odvetil Sirius. "Remus je Námesačník a Peter Červochvost."
"Ešte nemáme teba. Kto si?" spýtal sa James.
Canis sa zamyslela a povedala:
"Ja nechcem mať prezývku. Budem vám len pomáhať."
Chalani súhlasili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.