Štvrtá kapitola - Vyhláška

29. srpna 2009 v 16:56 | Dora |  Canis
Na druhý deň sa Snape zjavil s tvárou dokreslenou a pod habitom mu svietili slová napísané každé inou farbou.
"Mali sme mu umyť v atramente aj tie mastné vlasy." Šepkal Sirius, keď prekonali prvú vlnu smiechu.

"Dobrá pripomienka!" potešil sa James, namieril spod ruky na Snapea prútik a zamrmlal zaklínadlo, po ktorom sa ozvala ďalšia vlna smiechu. Snapeove vlasy sa sfarbili do krikľavo ružova.
Lily, ktorá stála obďaleč, sa len zamračila.


Koniec roka sa blížil. Canis to bolo ľúto, pretože musela na dva mesiace opustiť priateľov. Skúšky jej dopadli dobre, hoci Lily bola lepšia. Tá sa s ňou stále nerozprávala. Canis by jej to rada vysvetlila, ale nemohla. Deň pred odchodom sedela v klubovni s nohou vystretou a položenou na kresle, ruku mala obviazanú. Madam Pomfreyová odišla na nejakú stáž do nemocnice Sv. Munga a tak už týždeň trpeli bolesťami z otvorených rán. Remus pri nej robil úlohu. On mal roztrhnutý sval na ruke. Canis sa už hodinu snažila nájsť zaklínadlo na hojenie rán. Každý deň ho hľadala. Otvoril sa portrétový otvor a niekto vošiel. Canis si to všimla len okrajovo, lebo práve študovala zaklínadlo Oktavius normalda, ale keď chcela prevrátiť stranu, príchodzí práve prechádzal okolo.
"Lily!"
Lily sa otočila a ohromene na nich pozrela. Pretože sa im celý čas úspešne vyhýbala,na vyučovaní sa vraj na Remusa ani nepozrela, nevedela, aký sú doriadení. Dva týždne. Myslela si totiž, že Snapeovi podstrčili na stoličku hryzúce šváby.
Hneď po tom prekvapení, ktoré spôsobil pohľad na ich doriadené telá, chcela pokračovať, ale Canis ju s námahou chytila a nedovolila jej odísť. Stiahla ju na kreslo oproti, skade si zložila nohu.
"Lily, pozri sa. Ja a Remus nie sme teraz asi veľmi príťažlivý na pohľad. Tvoj kamarát o tom vie. A vie prečo. A chcel to na nás povedať celej škole. Vieme, že to povedal Malfoyovi, a komu ešte? Naozaj by sme nechceli, aby to vedela celá škola. Snape proste musel zaplatiť!"
Remus prikyvoval.
"Ale prečo ste mu potom podstrčili tie šváby?" preskakovala pohľadom z jedného na druhého.
"To sme neboli my. Vážne!" obhajovala ich Canis.
"Pozri, Lily, mám ťa rada. Si dobrá kamarátka, naozaj si ťa veľmi vážim. Nechcem ťa stratiť pre nejakého Slizolinčana. Čo na teba žiarli."
Lily sa na nich zadívala a potom vstala a odišla. Canis si vzdychla a ďalej čítala.
"Toto vyzerá dobre!" povedala nadšene po prečítaní Ďalších zaklínadiel.
"Ukáž ruku!"
Remus si vybalil ruku z obväzov. Bolo už načase, rana smrdela a začala mokvať. Canis mu ruku opatrne zodvihla a podržala pred sebou. Potom vytiahla prútik, vyslovila : "Vulnus medicor propero!" a tam, kade prešla prútikom, sa rana zaceľovala. Remusa to naučila tiež, ale jemu to nešlo. Jeho prútik iba sršal iskry. Canis mu liečila drobné rany.
"Mne to nejde!" zvolal zúfalo.
"Poď do spálne, vyliečim ti najhoršie rany a potom si ich vyliečim ja." Vstala.
Remus ešte váhal, ale potom vstal a pobral sa za ňou.
V spálni si sadol na posteľ, jedinú aspoň trochu upravenú, lebo okolo iných bol neporiadok, akoby tam domáci škriatkovia ani neupratovali celý mesiac,. Na jednej nohe si Remus vyhrnul habit az bol stehno, odkiaľ sa mu tiahla dlhá rezná rana až po členok.
"Preboha, ako sa ti to stalo?" ohromene sa spýtala Canis.
"Asi som sa škrabol o kus nejakého vytŕčajúceho plechu." Pokrčil plecom Remus.
Canis mu odstránila ranu a pobrala sa do svojej spálne.
Takže plech? Rozmýšľala pri liečení svojích rán. "To znamená, že Remus sa neskrýva tu v hrade, celý bol z kameňa. Musí to byť inde.
Canis sa zvyčajne nestarala do vecí iných tvorov, ale keď ju už niečo zaujalo, nedalo jej to pokoj.
Vlastne, bude mať na rozmýšľanie celé dva mesiace.



Prázdniny boli tmavým bodom na obzore. Hoci Canis dávno nevidela rodičov, až tak netúžila sa k nim vrátiť. Vedela, čo ju čaká. Samé rozhovory či už o škole alebo o jej "malom probléme". To Canis neznášala. Jej rodičia boli dobrí, mali ju radi, ale nechápali ju. Ani predtým, ani potom, ako boli na dovolenke.
To bol zlom v celom ich živote, kedy sa na ňu začali pozerať inak. Úplne inak. Zdalo sa, že sa jej boja. Za tie roky si však zvykli.


Tá dovolenka bola naozaj vytúžená. Ignotus Lupus ako šéf oddelenia presadzujúceho čary na Ministerstve mal naozaj málo času, a Ducila Lupusová venovala všetok čas domácnosti a svojej jedinej dcére.Canis bola milé tiché dievčatko, ktoré nerobilo svojím rodičom nijaké problémy, hoci veľa času trávila sama a nemala kamarátky, čo rodičov strápilo. Dievčatko na svoj vek naozaj málo čarovala, ale keď už, tak bez prútika. Iné deti v jej veku kradli rodičom prútiky, ale ona si vždy vystačila s vlastnými rukami. Ignotus dostal v práci zaslúžené voľno a rozhodol sa ho využiť na dovolenku s rodinou. Išli sa metlách do Sicílie. Tu bolo toľko možností! V prvom rade si chceli Ignotus a Ducila oddýchnuť, a to sa dalo len bez Canis. Zavolali k nej opatrovateľku, istú Anju Luki, aby im ju postrážila. Bolo to mladé dievča, zdalo sa byť zodpovedné. Anja najprv nechcela, ale nakoniec, pod nátlakom veľkých prosieb Ducili a Ignotusa, prijala, že bude aj prespávať s Canis. Raz v noci sa Ignotus prebudil na veľký rachot a plač, rýchlo zobudil svoju manželku a ponáhľali sa do Canisinej izby. Tu našli zúrivého vlka a svoju zakrvavenú dcéru. Ignotus vlka znehybnil a zaniesol veľmi ďaleko, rany svojej dcéry už však nedokázal vyliečiť. Keď sa vrátili z dovolenky, všetci sa snažili správať normálne, ale Ignotus a Ducila to nedokázali. Báli sa, to bolo vidieť. Canis nevedela, ako ich upokojiť, tak ich len nechala vysporiadať sa s tým. Ona sama to tak tragicky nebrala, jej život sa zmenil len o to, že každý mesiac mala nové rany. Jediné, čo veľmi chcela, bolo prijatie na Rokfort, ale to bolo ďaleko.


Canis strávila dva mesiace u svojich rodičov, pričom bola celé dni zavretá v izbe, len aby nemusela počúvať reči svojich rodičov, raz za mesiac sa vytratila do lesa a potom celý mesiac trpela bolesťami. Už sa tešila na vlak, kde si bude môcť rany zaceliť.
V ten deň odchodu bolo pekné septembrové ráno. Hneď ako nastúpila do vlaku, hľadala Remusovo kupé. Našla ho aj so Siriusom, Jamesom a Petrom. Tí ju najprv nezbadali.
"Už to viem!" šepkal Sirius Remusovi. "No, ešte Petrovi musíme pomôcť, ale..."
"Canis!" zvolal James. "Ako sa máš?"
Aj ostatní ju srdečne privítali. Teda okrem Petra, pretože s tým Canis nikdy dobre nevychádzala. Canis z neho vždy cítila akúsi krivdu, zlosť.
Cestovali v príjemnej atmosfére. Zdalo sa, že jediný, kto chce o svojich prázdninách hovoriť, je James. Peter ako sirota sa nemal čím chváliť, Sirius sa vždy pri rozhovore o rodičoch tváril odmietavo, a Remus akoby stratil všetku radosť zo života. Ani Canis nebola v takých veciach veľmi zhovorčivá.

Canis prvý krát bola na hostine a stálo to za to. Videla aj triedenie a prvý krát si uvedomila, ako to muselo vyzerať, keď bola v tranze.
Ráno im profesorka McGonagallová rozdala rozvrhy. Canis ako druháčka mala rozvrh nabitejší ako minulý rok. To nebol problém, učila sa celkom dobre.
Prvé hodiny sa zaobišli bez posmeškov, čo Canis prekvapilo. Na obese už také šťastie nemala.
"Myslel som, že TOTO by vás mohlo zaujímať!" zatiahol Malfoy svojím posmešným hlasom tak, že ho počula polka Vstupnej haly. Remus stál ani nie tri metre od neho ako skala. Na tvári mal výraz zarazenia zmiešaného zo strachom, a hľadel na výtlačok Denného Proroka v Malfoyových rukách.
"Dnes mi to otec poslal od ministra." Pokračoval Malfoy nahlas, hoci to nebolo potrebné, počúvala ho celá Vstupná hala, dokonca aj učitelia, ktorý prichádzali na obed.
"Citujem," Malfoy roztvoril noviny a čítal:
"Dnes, v skorých ranných novinách sme dostali správu z Ministerstva mágie. Istá Dolores Jane Umbridgeová, ďalej len slečna Umbridgeová, nádejná mladá členka Wizengamotu, sa snaží presadiť nový zákon, ktorý sa snažilo presadiť už pár čarodejníkov za posledných 500 rokov. Tento zákon by spôsobil prevrat v čarodejníckom svete."
Usmial sa a na plné hrdlo pokračoval:
"Ďalej vám len nepoviem, čo je to za zákon. Je to zákon na ODCHYT VLKOLAKOV!" a zasmial sa.
Canis stvrdla tvár. Poponáhľala sa k Remusovi, ktorý zvieral päste tak silno, že mu celkom zbledli. Chytila ho za ruku a ťahala k stolu, kde ho vtlačila do lavice a otočila chrbtom k Malfoyovi a smejúcim sa Slizolinčanom. O chvíľu si k nim sadli aj Sirius, James a Peter.
"To vie od Snapea." Povedal Remus s kamennoutvárou.
"Vieme, povedal mu to pred rokom." Zamračila sa Canis.
"To chcú naozaj loviť vlkolakov?" ohromene sa spýtal James.
"Ak prejde zákon o love muklov od mojej tetušky, prejde aj toto." Odpovedal Sirius skleslo.
"Niečo také predsa prejsť nemôže. Okrem toho, o lov polotvorov ako kentauri, vlkolaci, dokonca aj poloobrov sa snažilo už veľa čarodejníkov, a nepodarilo sa im to. Tak prečo by to malo prejsť teraz?"
"Je to blbosť." Súhlasil Sirius s Jamesom. "Nebojte, všetko bude dobré."
Remus ani Canis neodpovedali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.