Skúška osudu

29. srpna 2009 v 18:15 | Dora |  Ars Moriendy
Od tej chvíle ju Stella učila všetky taje veštenia a ochrany. Išlo jej to dobre, ale predstava desiatich rokov bola hrozná. Každý mesiac mala chodiť do Sibíra. Stelle nemusela nič o svojom živote hovoriť, všetko vedela. Vysvetlila jej, že Ruské Zlo je mágia, ktorá opantala Ruskú mafiu. Boj proti nemu bola vlastne škoda mafii. Vysvetlila jej napríklad, že ich obchody a niekedy života ničia tak, ako zmizol v dunách piesku prútik. Všetko sa proste stratí - kamióny, autá... v Rusku bolo málo ciest, hlavne na Sibíri, ktorú práve Stella mala na starosti.

Yugalidi boli strážci, ktorí podliehali jasnovidkách. Boli mierumilovní, ale neboli to najlepší spoločníci. To jej najviac chýbalo. Každý večer spomínala na Rokfort a jeho žiakov, na Sirius, Remusa, Lily, Jamesa... na všetkých, dokonca aj na Severusa. Veľmi jej chýbala ich spoločnosť, no už sa rozhodla.


"Uč sa našim kúzlam!" zvolala Stella a hodila jej do očí piesok, ktorý Moriendy mávnutím ruky zastavila vo vzduchu, na čo spadol na zem. Boli v tajge blízko Durmstrangu a Stella ju učila kúzlam. Zatiaľ vedela pracovať len s pôdou, čo však bolo v prvých rokoch najdôležitejšie, pretože jej práca bola ničiť mafiánsky majetok.
"Si slabá, ale to sa zmení," poznamenala Stella a ako názornú ukážku spravila jedným mávnutím ruky v tvrdej zemi dieru.
"Tieto lesy sú jedným z mála vecí, ktoré ešte mafia neovládla, hoci sa už o to pokúša," vysvetľovala s natiahnutou rukou nad dierou. Pod rukou sa jej tvorila zemina, padala do diery a zapĺňala ju.
"Musíme sa porozprávať," začala po chvíli Stella. Vtedy však zaznelo niekoľko hlasných tresknutí a okolo nich sa primiestnilo niekoľko postáv v čiernych plášťoch. Stella sa rozplynula v oblaku dymu.
"Čo chcete?" vykríkla Moriendy a v šoku zabudla na Ruštinu. Zdalo sa však, že ľuďom - lebo to boli ľudia - to nevadí, a tiež prehovorili po anglicky, teda ten jeden, ktorý hovoril.
"Ty si Moriendy Arsová, mám pravdu?" spýtal sa vysokým hlasom.
"Áno," zodvihla bradu.
"Mám pre teba ponuku," podišiel k nej z kruhu a zložil si kapucňu. Bol to vysoký muž s haďou tvárou a mačacími, krvou podliatymi očami.
"Lord Voldemort," zašepkala, pretože videla tú tvár vo svojich víziách.
"Presne tak. Moriendy Arsová, baví ťa táto existencia? Nezdá sa ti zbytočné riskovať svoj život kvôli cudzej krajine?" prechádzal okolo nej. Moriendy nič nepovedala. Ten muž vyslovoval jej myšlienky.
"To je predsa hrozná obeta. Nezdá sa ti? Nechcela by si mať vlastný život, moc, lásku... Siriusa Blacka... viem, po čom túži tvoje srdce a viem to aj zabezpečiť."
Spomienka na Siriusa ju zabolela.
"Jediné, čo pre to treba urobiť je zabiť Stellu a odísť z Ruska."
Zabiť Stellu... to nemôže, je to jej stará mama, je jasnovidka... ochraňkyňa Ruska...
Voldemort k nej pristúpil ešte bližšie a už pomaly šepkal.
"Sme si podobní, ty a ja, ani nevieš ako... opustili nás otcovia a matky boli neschopné, vyrastali sme v sirotinci, dokonca v tej istej izbe... máme moc väčšiu ako iní ľudia, ako tí obyčajní..."
Vtedy ale Voldemort odskočil a začal sa zvíjať, tak ako smrťožrúti okolo, ozvalo sa tresknutie a všetci zmizli. Moriendy sa pokúsila odmiestniť a prekvapilo ju, že to ide aj bez prútika. Pocítila však úplne iný pocit ako predtým. Tentoraz bol príjemný, rozplývavý...
Objavila sa, akoby sa zhmotnila z hmly, pred Durmstrangskou bránou, vošla a vbehla k jasnovidke. Ak ste vedeli, kde to je, čo sa mohlo stať len ak vám sama jasnovidka ukázala cestu, tak ste jaskyňu našli rýchlo. Vošla dnu tak, že sa dotkla steny, čo fungovalo len pri jasnovidkách. Vstúpila a videla, ako Stella čaruje nad oknom do Ruska, svetlé vlasy jej padali na spotené plecia a chrbát.
"Prečo si zmizla?!" zvolala Moriendy.
"Pretože som musela ochrániť Rusko. To je dôležitejšie."
"Ale aj môj život je dôležitý!"
"Nie tak ako život celej krajiny! Celá Sibír je pokrytá tajgou, a oni sa tam dostali. Ak by sa mi nepodarilo ochrániť lesy, prelomili by celé kúzlo a ovládli Sibír."
Naštvaná Moriendy si sadla na starú stoličku. Stella dočarovala a sadla si vedľa nej.
"Teraz je náš rozhovor ešte dôležitejší. Máš osemnásť rokov, to je vek, kedy máš splodiť dieťa. Tvoja matka sa v tomto veku zamilovala do riaditeľa školy, vtedy ešte žiaka, a ušla s ním, takže bol kolobeh zastavený, ale opäť sa musí rozbehnúť."
"Stella, ja milujem len jedného, a nie som schopná splodiť dieťa s iným."
"Je na tebe, s kým ho splodíš, hlavné je, aby si splodila zdravé dievčatko a VRÁTILA SA."
"A čo ak splodím chlapca?"
"To sa nestane."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 21. prosince 2010 v 21:20 | Reagovat

to sa nestane...??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.