Šiesta kapitola - Veľký objav

29. srpna 2009 v 17:02 | Dora |  Canis
To bol naozaj dobrý nápad kúpiť si sovu. V Šikmej uličke si v obchode s čarovnými tvormi vybrala peknú sovu pálenú. Nazvala ju Evana. A Evana mala prácu hneď na druhý deň. Dohodli sa s Remusom, že si budú písať často, lebo obaja to mali doma podobné.

Canis mu napísala, ako to tam vyzerá, ako ju zas privítali rodičia, ako prvé, čo musela urobiť, bolo vy rozprávať im svoje zážitky... Prišiel jej dlhý list od Remusa, ktorý čítala stále dokola. Hlavne časť o tom, ako mu všetci chýbajú, dokonca ONA...! Takéto listy boli jej jediným rozptýlením po celé prázdniny.



Milý Remus
Už mi to tu naozaj vadí! Dnes som musela vydrhnúť všetky kúty v dome bez čarov, nakŕmiť psy aj mačky,. A mám novinku! moja mama je tehotná! Je to dobrá správa, ale bojím sa. Ty vieš, prečo. Ale už si určite počul, že ten Umbridgeovej zákon neschválili. Trvalo im to dlho, ale nakoniec to stálo za to, čo povieš? Toto nie je dlhý list, ale teraz musím ešte vyčistiť Evane klietku, a musím to stihnúť do večera, veď vieš.
Pozdravuje
Canis


Dopísala a prezrela si papier. Potom ho uviazala Evane na nohu, tá zahúkala a odletela. Canis si sadla na stoličku vedľa stola.. Bola naozaj unavená, už dlho si poriadne nepospala, a vedela, že dnes sa to nezmení. Lenivo pozrela na Evaninu klietku v prostriedku stola. Chcela ju vyčistiť, kým je sova preč, ale len na ňu lenivo zízala zízala a dúfala, že sa vyčistí sama. Vystrela ruku a pomaly ju presúvala ku klietke. Zúfalo si priala mať prútik, doslova videla ako sa klietka sama vyčistí, všetko zmizne... a vtedy sa to stalo. Myslela si, že má halucinácie spôsobené nedostatkom spánku. Nemohla predsa vidieť, ako z klietky odrazu všetko zmizlo, ako pierka a trus v klietke boli a za okamih už nie...Pretrela si oči a ešte raz sa ta pozrela. Nič v klietke nebolo.
Padla tma. Canis sa zľakla. Zbehla po schodoch a von z domu. Bežala do lesa, tak ďaleho ako sa len dalo, bežala a bežala, až kým ju známa bolesť, ktorá jej zahalila ako plameň celé telo, nezrazila z kolien. Prevalila sa a zakričala do tmy. Jej krik pomaly prechádzal do vrčania. Menila sa.



Keď prišla domov, nemala skoro nijaké hlboké rany. Zrejme bola v ten večer tak unavená, že aj spln prežila ako normálny vlk. Zaspala hneď, ako prišla domov, a spala 10 hodín. Keď sa zobudila, zadívala sa do klietky, čo stála na podokenici. Bola čistá. Ale neprišiel jej nijaký list z Ministerstva, takže zrejme toto čarovanie bez prútika ani neregistrovali. Obzrela sa po izbe. Zbadala jednu svoju ponožku, ktorá zrejme unikla jej očiam pri upratovaní. Zamierila na ňu rukou a celým svojím vnútrom myslela na to, ako sa tá ponožka zodvihne. Otvorila prižmúrené oči a videla, ako sa ponožka naozaj zodvihla a mieri k jej bielizníku, presne tak, kam chcela. Tu sa uložila.
/Ja čarujem!/ pomyslela si užasnutá Canis.



Chcela to napísať Remusovi, ale pomyslela si, že také niečo nemôže napísať do listu, boli by s toho problémy. Radšej mu to povie vo vlaku. Už len dva dni, to hádam vydrží.
O deň neskôr prišla Evana s odpoveďou.



Ahoj Canis
Som naozaj rád, že budeš mať súrodenca, a neboj sa, všetko bude dobré.
My tu nemáme nič nové. Zrejme si musela byť hrozne unavená, keď si
musela robiť všetku tú prácu ručne. Ani ja už nemôžem spávať, teším
sa na školu, teším sa na vás... a teším sa na teba. Už sa balíš? Tento rok
by mal byť dobrý.
Remus


Vol vlaku bolo konečne cítiť tú atmosféru návratu. Canis hneď začala hľadať kupé svojich kamarátov. Našla ich dosť rýchlo, dala sa viesť inštinktom. Ich kupé bolo nabité príjemnou atmosférou. Hneď ako ju chalani uvideli, pozdravili ju a veselo sa na ňu usmievali. Premerala si Remusa. Zvláštne, ako sa človek zmení za dva mesiace. Možno to bolo preto, že na neho stále myslela. Bol vyšší a pôsobil staršie, čierne vlasy sa mu trochu predĺžili, a ešte viac zvýraznili jeho čierne oči. Tajomne sa usmial a on a sa usmiala "naspäť".
Usadila sa a pozrela na ostatných. Má im to povedať? Jemesovi verila, Sirius síce bol niekedy prchký a správal sa ako páv, ale v iných chvíľach bol super. Petrovi však neverila.
"Remsu?" ozvala sa.
"Áno?" otočil sa k nej.
"Môžeš...?" ukázala na dvere kupé.
Vyzeral trochu zmätene, ale postavil sa a nasledoval ju von. Canis si premerala oba konce uličky a pohla sa k dverám vozňa. Vtiahla Remusa do priestoru medzi dvomi dverami vagónov a naklonila sa k nemu.
"Remus," snažila sa prekričať hučanie vlaku. "niečo som objavila."
"Čo? Niečo o vlkolakoch alebo..."
"Nie, nie, nie je to o nás. Pozri..." vystrela ruku a zamierila ňou na kľučku dverí. Predstavila si, že sa kľučka pohla a naozaj - kľučka povolila a dvere sa otvorili. Remus na ne prekvapene hľadel a nezmohol sa na slovo.
Napokon sa prebral.
"Ty... čqruješ bez prútika? To som... ešte som... nevidel... na vlastné oči. Myslel som, že na to treba roky skúseností. "
"Takže sa to už stalo?" uľahčene si Canis vydýchla.
"No, ako hovorím, je na to potreba veľa rokov skúseností, ale je to možné. Ešte som však nepočul o trinásť ročných čarodejníkoch, ktorý čarujú bez prútika. Aj keď... čítal som v Dennom Prorokovi spred štyridsiatich rokov o chlapcovi, ktorý takto podobne čaroval, keď mal dvadsať jeden. Ale aj tak..."
"Neviem o tom, že by som mala nejaké zvláštne schopnosti. Ani sa len neučím nijako vynijakúco."
Skúmavo na ňu pozrel.
"Možno... možno si mala v rodine niekoho, kto mal takúto schopnosť , možno aj viac, a ty si to zdedila..."
"Nechajme sa prekvapiť." Prerušila ho.
"Nechajme sa prekvapiť." Súhlasil.
Vrátili sa do kupé práve včas, aby si od milej bosorky kúpili vanilkové držky. Sirius sa dôležito napäl a povedal:
"Mám dievča.
"Uhm..." zareagoval James.
Sirius určite nečakal takú slabú reakciu.
"Mám dievča!" hovoril ako pre malé deti, ktoré nechápu, že jeden a jeden sú dva. "Frajerku!"
"Sirius," oslovil ho James unudene. "Už si mal niekoľko dievčat, a koľko si s nimi vydržal? Týždeň. Táto má šancu nanajvýš tak na dva."
Siriusovi ovedli kútiky úst, oči mu zosmutneli.
"A kto je tá vyvolená?" zaujímal sa Peter.
Opäť ožil.
"Je to Alice!" vyhlásil hrdo.
"Tá Lilyna kamarátka? Uslanka?"
"Alice Uslanová!" opravil ho Sirius.
"No, aspoňže si si zapamätal jej meno."
Canis sa usmiala. Vedela, prečo to Alice robí. Kôli Frankovi. Iba Siriusa využíva, aby ho odohnala.
Remus si všimol jej úsmev. Naklonil sa k nej a tak, aby to ostatný nepočuli, zašepkal:
"Ty o tom niečo vieš?"
"Alice využila Siriusa, aby ju nechal na pokoji Frank."
"Longbottom?" zašepkal s nadvihnutým obočím.
Canis prikývla. Remus sa napriamil a snažil sa neusmiať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.