Siedma kapitola - Stávka

29. srpna 2009 v 17:04 | Dora |  Canis
V Rokforte bolo krásne, jedlo bolo úžasné, spoločnosť rušná a postele... postele boli neskutočne príjemné. Tak dobre sa Canis už naozaj dlho nevyspala. Prvé dni boli dobré, aj keď sa zdalo, že to tak dlho nevydrží. Sirius bol stále podráždenejší, čo spôsobila jeho úžasná Alice.

Ona naozaj chcela Siriusa len využiť. A Sirius to pochopil. Totiž vždy, keď boli spolu, Alice si ho všímala asi ako svoju topánku, no vždy, keď zbadala Franka, začala byť k Siriusovi milá a hrala zaľúbené dievčatko.
Ani James nebol veľmi zhovorčivý. Po prvé za to mohla neprítomnosť Siriusa, po druhé - Lily. Akoby ochladla ešte viac. Najhoršie bolo, že ku všetkým ostatným bola ceľkom milá. Ešte aj na Siriusa. A to Jamesa najviac naštvalo.
"Nechápem, čo sa deje. Veď som jej nič nespravil! Dokonca ani Ufňukancovi! Ja to fakt nechápem."
"Ja si nemyslím, že je to odplata Lily, ale Ufňukanca. Určite ju poštval proti tebe." Odpovedal mu Sirius a unudene pozoroval svoju prácu z elixírov, akoby dúfal, že sa spraví sama. Canis, ktorá sa nakoniec jemu a Jamesovi priznala, čo dokáže, vždy v Petrovej neprítomnosti svoje úlohy robila oveľa jednoduchšie. Začarovala svoje brko tak, aby písalo to, na čo ona myslí. A to bolo veľmi užitočné. Ušetrila tak veľa času a pri tom mohla s ostatnými tráviť čas. Záškodníci ako štvrtáci mali toho trochu viac ako tretiaci, ale zvládali to celkom dobre. Teda až na Petra, ktorý nebol vždy taký úspešn a ostatní mu museli pomáhať. Teraz bol práve v Sieni slávy pod dohľadom Apollyona Pringlea, školníka, a leštil podlahu, pretože ju ovracal. Samozrejme nešťastnou náhodou, ktorej však pomohli Slizolinčania. Potom však Slizolinčanom pomohli James sa Sirius do skrinky zmiznutia. Až také problémy by z toho neboli, James aj Sirius chceli povedať, že sa potkli, problém bol v tom, že skrinka zrejme taký nával Slizolinčanov nezniesla a pokazila sa. Teraz jeden Slizolinčan ležalv Nemocničnom krídle, lebo z uší mu vyrastali reďkovky.
"Škaredý je, len čo je pravda." Komentoval James, keď tam zašiel na prieskum a videl ho. "Ale stále nechápem, ako mohol pristáť v muklovskej továrni."
"No, zdá sa, že padol na úrodnú pôdu." Vyhlásila Canis, na čo sa všetci rozosmiali.
"Canis?" ozval sa James.
"Uhm?"
"Ty Lily poznáš. Mám pravdu?"
"Dá sa to tak povedať." Súhlasila.
"Tak... čo chce?" opýtal sa prosto.
"To ti nepoviem. Musíš na to prísť sám."



A tak to išlo celé mesiace. James nakoniec konečne prestal myslieť na Lily a zameral sa na metlobal. Blížil sa totiž zápas Chrabromil - Slizolin, a na tom si vždy dal najviac záležať. Prekvapivo Sirius zostal s Alice, možno aby kamarátom konečne ukázal, že to dokáže. Ale bola pravda, že Alice voči nemu zmäkla, dokonca sa začala správať ako jeho dievča. To znamenalo, že sa smiala na jeho vtipoch, držali sa za ruky, dokonca sa spolu učili a hocikedy sa k nemu pritúlila. Canis to trochu podráždilo. Zrejme preto, že vedela, že to robí kôli Frankovi. Ten sa tváril ako urazený páv.
Metlobalový zápasbol fiasko, Chrabromilčania porazili Slizolin na hlavu, 210-10, a to právekôli Siriusovi a Jamesovi, vďaka ktorým polka Slizolinského tými prežila skrinku zmiznutia, z čoho boli stále značne vykoľajení.



Na oslave bolo výborne, hoci strážca - Bens Rondon - značne krýval, čo spôsobil náraz do strednej obruče. Asi pred polnocou ku stolu, kde sa James, Peter a Sirius hlučne zabávali, zatiaľ čo Remsu a Canis pobavene vrčali, pristúpilo dievča, tretiačka. Canis si uvedomila, že je to to dievča, ktoré ju vtedy zavolalo k prváckemu stolu na začiatku prvého školského roku. Canis sa s ňou odvtedy nerozprávala, nemala na to dôvod. Vlastne, Canis sa nerozprávala s neznámimi, okrem Záškodníkov a Lily nijakých priateľov nemala, dokonca ani na vyučovaní si ich nevšímala, brala ich ako samozrejmosť.
"Ahojte!" pozdravilo dievča odvážne. "Som lucy,, a chcela som... myslela som, že... či by ste sa k nám nechceli pridať." A nervózne sa usmiala. Stále pritom pokukovala po Siriusovi. Ten sa milo usmial, a začal k nej milým hlasom hovoriť ako nejakému malému otravnému decku.
"Pozri, Laci?"
"Lucy!"
"pozri, Lucy, vyzeráš byť inteligentná, určite si si všimla, že sa tu dobre bavíme. A vystačíme si aj sami. Ale inak vďaka."
Lucy očervenela a za burácavého smiechu svojho nádejného objavu a jeho priateľov sa urazene vrátil ku svojmu stolu.
"Myslím, že sa pomaly stávaš známejší ako Zloduch." Smial sa James.



Napodiv po Lucynom neúspechu ešte dosť dievčat v ďalších mesiacoch skúšalo Siriusovu oddanosť Alice, ale po odmietnutí ôsmej uchádzačky podať mu ryžu vo Veľkej sieni sa dievčatá už nesnažili vydobyť si jeho pozornosť. Radšej sa na neho teraz pozerali a všade, kam prišiel, sa rozliehalo šepkanie. Canis počula na záchodoch zaujímavé rozhovory.
"Aký je pekný..."
"A taký milý..."
"Má úžasných priateľov..."
"Je taký sladký..."
"O kom to hovoríte?"
"No o Siriusovi Blackovi."
Canis sa zvrtla a pozrela na hlúčik dievčat pri umývadle.
"Odkedy je Sirius sladký a má úžasných priateľov?" nechápala.
"Predsa Jamesa a určite aj iných..."
"Aha, Peter Petigrew je podľa vás úžasný?"
"To nie, ale..."
"A Remus Lupin?" teraz bola zvedavá.
"Čudák..."
"A Canis Lupusová?"
"Tiež..."
"Stojí pred vami."
Dievčatá zostali ako obarené. Vybehli zo záchodov najrýchlejšie ako vedeli.
"Ja vám dám čudákov." Zašepkala nahnevane.



"Ja to nechápem," Sirius položil svoje pero na stôl. "Prečo tak zrazu? Prečo sa na mňa nahrnie polka Rokfortu?"
"Ja asi viem." Ozval sa Peter. Málokedy niečo povedal, zvyčajne len počúval, ale teraz sa ozval.
"Raz, keď si odmietol tú druháčku, tak spolužiačke podala galeón."
"Oni sa stavili?" nechápal Sirius, zatiaľ čo James sa rozhetotal, až sa chytal za brucho.
"Ale všetci naraz?" pochybovačne sa opýtala Canis.
"Počuj, ty by si to mohla niečo zistiť." Ozval sa Remus.
"Ja?" prekvapene na neho pozrela.
"Áno, si predsa dievča, nie?"
"Ale so mnou si tie baby určite čaj o piatej nepredstavujú."
"Určite majú nejakú trhlinu!" presviedčal ju Sirius.
"Viem, kto by to mohol zistiť! Lily!" vyhlásila Canis.



"Lily, prosím!" zaúpela. "Veď ťa nežiadam o nič veľké!"
"Ja mám nejakú povesť, Canis, nemôžem si ju pokaziť nejakými stávkami!"
"Nebude to nič hrozné, len sa spýtaš, ako niekto, kto nechápe."
"Mám pomôcť VÁM?"
"Nepomáhaš predsa Jamesovi!"
"Ja neviem..."
Canis sa nevzdávala. Bola trpezlivá, hoci už ju to prestávalo baviť.
"Iba sa opýtaš! Veď to nemôže byť až také hrozné!"
"Ale prečo to chcete vedieť? Veď je to nepodstatné."
"Ty to vieš!" zvolala Canis, ktorá práve vycítila z jej hlasu vinu. Lily na ňu pozrela pohľadom plným ľútosti.
"Ty vieš, prečo tak naraz zatúžili po Siriusovi!"
"Ale Canis!" zvolala Lily. "Ony po ňom nezatúžili TERAZ! Ony vždy chceli Siriusa, ešte keď bol prvák, bol pre ne príťažlivý. A práve má vek, na ktorý sa baby začínajú chytať!"
"A všetky naraz, však?" zamračila sa Canis.
"Vieš, ony sa stavili."
"To som si myslela aj ja, ale takto naraz?"
"No dobre... tak počúvaj. Baby na celom Rokforte sa stavili. Takto... každé dva tri roky na Rokforte sa uskutoční hromadná stávka. A vždy majú inú stávku. A tento rok je to Sirius." Lily sa pozrela na užasnutú Canis. To nemajú lepšiu prácu?
"Počuj, ja viem, čo si o tom myslíš, ale je to proste tak..."
"Nevieš, čo si myslím." Povedala Canis, ktorej to pomaly začalo dochádzať, a začala sa smiať. "Vieš, čo urobí James, keď sa to dozvie?"
"Rozrehoce sa ako divý." Znechutene odvetila Lily.
"Prepáč, musím ísť!" zvolala Canis, ktorá ju už nepočúvala.



James sa rehotal ešte päť minút po tom, ako im to Canis vysvetlila. Potom sa rozrehotal vždy, keď k Siriusovi doľahol tichý šepot alebo sa odvážnejšie dievča pokúsilo ho zaujať.
"Veľmi smiešne." Precedil Sirius pomedzi zuby. "Chcel by som vidieť teba na mojom mieste."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.