Pôvod nie je dôležitý

29. srpna 2009 v 18:03 | Dora |  Ars Moriendy
Ráno išla na raňajky len preto, aby sa dozvedela čas odchodu Durmstrangských žiakov. Mali odísť o hodinu. Keď už vstávala od hrianok, podišiel ku nej Stefan Sergejovič.
"Moriendy, chcel som sa len rozlúčiť. Potom už asi nebude čas ani príležitosť," podal jej ruku. Keď sa zvrtol na odchod, ešte za ním zavolala.

"Stefan!" prišla k nemu. "Povedz mi priezvisko."
"Ars," odvetil a odišiel. To bol posledný dôkaz, ktorý potrebovala.
Celú hodinu sedela na svojej posteli a rozmýšľala. Pôjde? Nepôjde? Nechá to tak? Alebo čo?"
A keď dospela k názoru, že nepôjde, premkla ju zlosť, túžba urobiť niečo, vedieť viac...
A čo by mu povedala? Vynadá mu? Alebo sa mu hodí okolo krku?
Vstala a vybehla do Vstupnej haly. Už tu bolo asi sto študentov čakajúcich na odchod študentov Durmstrangu. Päťdesiat študentov už sa zišlo pri svojom riaditeľovi a Dumbledore sa s ním lúčil. Moriendy sa predierala pomedzi študentov, dostala sa k delegácií, ktorej žiaci prekvapene odstúpili, a zastala dva metre od riaditeľov. Dumbledore na ňu pozrel milo a pokojne, v Sergejovom pohľade bol chlad, ale nie taký bezcitný, skôr smutný.
"Ja to nedokážem..." zašepkala. "Prečo?"
Sergej bol ticho.
"Zostávame!" vykríkol napokon s takou definitívnosťou, že sa nikto neodvážil spochybniť to. Študenti len prekvapene na seba pozreli a čakali ďalšie pokyny, no ich riaditeľ sa zvrtol a kráčal preč. Moriendy sa rozbehla za ním. Dobehla ho v žalároch. Otvoril dvere do mučiarne a ona tam za ním vkročila. Bola tu tma ako vo vreci, no ani jeden nerozsvietil prútik.
"Prečo?" zopakovala ticho.
"Vypočuj ma. Viem, že je to všetko moja chyba. Nijaké poľahčujúce okolnosti nevidím. Ale chápem svoju chybu."
Keď bola ticho, pokračoval.
"Keď si bola malá, mala si tak jeden rok, začal ma prenasledovať Fenrir Grayback. Na rok som odišiel do Ruska, aby som ho zmiatol, a tam som sa zoznámil s Nasťou. Čo sa stalo, neodčiním, ale zaľúbil som sa do nej, a stalo sa to, čo sa stalo. Ja som sa vrátil do Anglicka, nevediac, že otehotnela, a snažil som sa postarať o rodinu, o tvoju matku a teba. Ale keď si mala tri roky, Fenrir ma našiel a pomstil sa mi na tebe. Prenasledoval som ho do Ruska, kde sa pre zmenu ukryl on. Keď som sa vrátil, ty si bola preč a Táňa vraj zošalela. Vrátil som sa do Ruska, kde bola Nasťa. Mal som nové povinnosti, mal som syna. Začal som nový život."
Chvíľu bolo ticho.
"Takže som spolovice Ruska?"
"Ty si z troch štvrtín Ruska. Táňa bola Ruska a ja spolovice Angličan. Preto tie čierne vlasy, tmavé oči a bledá pleť."
"Kedy si sa to dozvedel?"
"Až tu. Dumbledore mi povedal o tvojom živote kvôli tvojmu menu a podobnosti."
Zase ticho.
"Vieš, prekvapuje ma, že si v Slizoline."
"To je inak..." hoci ani veľmi nechcela, povedala mu všetko o prijatí na Rokfort. Sergej jej zase povedal všetko o jej mame a o sebe. Keď vyšli zo žalárov, ešte ju niečo napadlo.
"A čo predpovede? Kto mal tú schopnosť?"
"Máš ju ty?"
"Áno."
"Tá schopnosť je od tvojej mami. Bola z rodiny Ruských jasnovidiek. Nikto presne nevie, čo všetko mali na starosti a aké schopnosti mali, ale vraví sa, že strážili a ešte strážia Rusko pred zlom."
"Tak sa im v tom veľmi nedarí," poznamenala, mysliac na mafiu.
"Ale áno. Po tieto roky sa však o Rusko nemal kto starať, keďže Táňa odišla a zomrela. Ani ty sa o Rusko zatiaľ nemôžeš postarať a horšie je, že informácie ti mala odovzdať mama."
"Mám ešte jednu otázku. Vedia o mne Nasťa a Stefan?"
"Nasťa vie, že mám dcéru. Nevie, že si to ty. Stefan nevie nič."
"A povieš im to?"
"Budem musieť."
Kráčali vyššie.
"A čo ty? Povieš to ľuďom?"
"Neboj sa, nepoviem. Určite to nebudem rozhlasovať."
Vyšli do Vstupnej haly, kde stále stáli nejakí študenti, Durmstrangskí študenti medzi Rokfortskými. Sergej zvolal do šumu:
"Odchádzame o tri dni!"
Na to odišiel, ani sa na ňu nepozrel. Moriendy sa rozhliadla a zbadala Siriusa sediaceho na schodoch. Vykročila ku nemu, ale do cesty jej prišiel Stefan.
"Moriendy, čo sa deje? Čo chcel môj otec?"
"To vám povie on," obišla ho a sadla si k Siriusovi. Svojím pohľadom dala najavo, že nechce o tom hovoriť. Tak ju len objal a spolu vyšli do vyšších poschodí na prechádzku.



Na druhý deň na raňajkách vyzeral Stefan ako prízrak. Stále sa na ňu pozeral ako zhypnotizovaný.
"Čo tak zíza?" žmúril očami Severus. Moriendy len pokrčila plecom, nevediac, čo povedať.
"Počul som, že si bola s Blackom," zapukal hánkami. Tému rozhovoru so Sergejom už vyčerpal, tak si musel nájsť novú.
"no," prplala sa v praženici.
"S Blackom?!" vyprskol.
"Áno, so Siriusom."
"Prečo s ním?" mračil sa.
"Lebo! Nechápem, čo proti nemu máš!" spomenula si, ako jej raz Remus povedal, že Severus nenávidí Siriusa skoro tak ako Jamesa.
"Je to arogantný blbec!"
"A Remus?"
"Arogantný blbec!"
"James?" už ju to bavilo a čakala odpoveď.
"Arogantný blbec!"
"Peter?" nadvihla obočie.
"Hlupák. A arogantný blbec."
Na toto sa rozosmiala. Keď prestala, videla, ako Sirius od Chrabromilského stola na ňu neveriacky pozrel. Prevrátila oči nad ich nenávisťou.
Nechala praženicu praženicou, vstala, podišla k nemua hoci ju ignoroval, pobozkala ho. Bozk neopätoval, tak sa od neho odtiahla a znovu prevrátila oči.
"Vadí ti môj smiech?" spýtala sa podráždene.
"Nie, keď sa nesmeješ na Snapových rečiach."
"Smiala som sa na ňom a jeho hlúposti!"
"A čo ten Rus?"
"To je... kamarát," už skoro povedala "môj brat".
"Tak fajn, keď máš toľko skvelých "kamarátov", mňa nepotrebuješ!" nahnevane vstal a vyšiel zo siene.
"Len sa mi to zdá, alebo sa zbláznil?" obrátila sa na Záškodníkov. James len pokrčil plecom a Remus sa jej to snažil vysvetliť.
"Je podráždený, lebo sa Dumbledore dozvedel niečo... určite si pamätáš na to, ako Snapovi zachránil James život. No a to Sirius za to mohol."
"Ale na mne si zlosť vybíjať nemusí," otočila sa otrávene. Netušila, kde môže byť, ale skúsila druhé poschodie za gobelínom. Sedel na schodoch s tvárou v dlaniach. Sadla si ku nemu a objala ho.
"Nechaj ma," zahundral tlmene.
"Nenechám. Tým, že budeš ku každému ako pes, nič nevyriešiš, len si ľudí od seba odplašíš. Chceš si odplašiť aj mňa?"
Chvíľu bolo ticho.
"Prepáč," zašepkal.
"No nie! Tak to je pokrok!" poznamenala štipľavo. Sirius si zložil dľane z tváre a vďačne ju pobozkal.
"Ďakujem," zašepkal jej do ucha.
"To nič," usmiala sa a spolu sa postavili.

Na obede sedela chvíľu pri Siriusovi. Myslela si, že aspoň tak unikne Stefanovmu dotieravému pohľadu, ale ten si ju našiel. Sirius si to všimol a pukal hánkami.
Nakoniec sa rozhodla ísť za ním. Podišla k nemu s vážnym výrazom, no skôr, ako niečo stihla povedať, Stefan vyhlásil:
"Teraz vyzeráš celkom ako otec."
Na toto mala len slabé argumenty.
"Pozri, prestaň ma špehovať, braček, ja mám priateľa, a on si už začína myslieť, že si sa do mňa buchol."
"Pozerám sa, lebo zajtra odchádzam. Chcem si zapamätať, ako vyzerá moja sestra."
Po celý čas šepkali naklonení ku sebe.
"Tak sa pozri na otca, keď sme si takí podobní!"
Zvrtla sa a prešla ku Siriusovi.
"Čo chcel?" zavrčal.
"Neviem, nedala som mu šancu niečo vysvetliť."
Vyzeral nahnevane, ale znovu ju objal za plecia, keď si sadla.


Na druhý deň odchádzali. Moriendy si smutne uvedomila, že odchádza jej otec a brat. Nasťa ju netrápila, akosi ju nepočítala.
Na obede, pár minút pred ich odchodom, sedela znovu pri Siriusovi. Záškodníkov to už nebavilo, tak sedeli obďaleč. Peter sa len pozeral na nich a Remus sa rýpal v jedle. Iba James vrhal žiadostivé pohľady na Lily. Sirius sedel obkročmo na lavici, držiac Moriendy okolo pása, a hlavu si položil na jej plece.
"Moriendy?" ozval sa hlas a ona sa pozrela na Stefana.
"Otec ťa volá. Chce to asi povedať. Rýchlo poď!"
Odišiel do Vstupnej haly a Moriendy sa postavila. Sirius otrávene zostal sedieť, no ona ho potiahla za ruku a ťahala za sebou. Aj Záškodníci vyšli za nimi.
V hale už boli nastúpení netrpezliví Durmstrangčania. Keď ju Sergej uvidel, ako kráča pred Siriusom, otočil sa ku svojim žiakom.
"Musím vám niečo povedať. Mám dcéru. Moja dcéra je Moriendy Arsová," ukázal na ňu. Všetci si začali šepkať, zatiaľčo Sirius vedľa nej stŕpol.
"Hovorím vám to," snažil sa prekričať šum Sergej. "pretože chcem, aby ste jej pomohli, hocikedy to bude potrebovať. Ak sa Moriendy zjaví v Rusku, bude vašou povinnosťou jej pomôcť."
Potom podišiel k nej a do ucha jej zašepkal pár slov.
"Škola je v presnom strede Sibíri. Heslo na pole okolo školy je šifra. Tvoje meno v ruskej azbuke."
Na to odišiel von a jeho vykoľajení zverenci za ním. Moriendy sa otočila na Siriusa. Ten iba hľadel svojimi čiernymi očami do jej hnedých.
"Ty si to vedela?" spýtal sa bezvýrazne.
"Pár dní. Ale nevedela som, či to mám niekomu povedať."
Pozrela na Záškodníkov. Peter na ňu hľadel s otvorenými ústami, Remus vyzeral omráčene a James zas hľadel niekam za nich, a tak ani nemusel rozmýšľať, na čo myslí.
"Tak, viete to," uzavrela Moriendy a vošla znovu do Veľkej siene. Tu to ešte študenti nevedeli, a tak si sadla vedľa Severusa, ktorý sa naopak postavil a odišiel. O chvíľu pocítila ruku na svojej. Sirius ju prinútil postaviť sa a viedol ju od vražedne vyzerajúcich Slizolinčanom. Vyviedol ju von z hradu a ďalej, až k tribúnam okolo ihriska mlčky. Vybehli na najvyššiu tribúnu Chrabromilu, kde sa k nej Sirius otočil.
"Mne je jedno, koho si dcéra. Milujem ťa, a nič na tom nezmení tvoj pôvod."
Šťastne sa usmiala a pobozkali sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 22:15 | Reagovat

krásne!! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.