Posledné slová

30. srpna 2009 v 2:28 | Kira |  Original jednorázovky-K
Do súťaže na jednej rpg škole... Vyhralo to druhé miesto z... z mnohých :D Sám sa čudujem, čo na tom niekto videl


"Môj brat bol idiot s peknou tváričkou a božským telom, ako to o ňom všetci hovorievali. Nemusel pohnúť ani prstom, dostal všetko, čo len chcel. Peniaze? Rodičia mu ich s radosťou dali, keď videli jeho prosebný pohľad, z ktorého mi bolo akurát tak zle. Ženy? Tie sa mu hádzali k nohám ako nejaké štetky z De Wallen v Amsterdame. Sláva? Tú mu zabezpečil ten jeho odporný ksicht, ktorý sa predával viac ako päť rokov. Vlastné oblečenie, vlastné parfúmy, vlastné šperky. Dokonca dostal ponuku na natáčanie filmu, aj keď každý vedel, že vôbec hrať nevie. Ale vyzeral dobre, tak prečo nie? Ten film bol prepadák, všetci ho však ospevovali a tie pubertálne adolescentky sa div že neurobili, keď ho videli na plátne. Užíval si to, tým som si istá. Veď kto by nechcel byť na jeho mieste, všakže? Tak aj dopadol... Skapal na poondiatu pohlavnú chorobu."
Melanie Wilkes sa odmlčala a strieborným zapaľovačom si zapálila cigaretu v ústach. Karmínovočervený rúž na jej perách bil do očí a narúšal vzhľad nenápadnej dámy v tridsiatich rokoch, do ktorej tváre sa vpísali roky v tieni jej brata Christiana Wilkesa. Tmavé kruhy pod čiernymi očami nezakryla ani hrubá vrstva make-upu. Vlasy, kedysi tak často upravované, namáhané, boli teraz úplne zničené a kvôli stresu jej už mnoho z nich povypadávalo. Prstami s dlhými nechtami, potiahnutými čiernym lakom, si prehrabla riedku blonďatú hrivu a vydýchnuc cigaretový dym čakala na ďalšie otázky novinára pred sebou. Muž si horlivo zapisoval každé jej slovo do malého notesa a pozoroval ju drobnými sivými očami.
"Toto by som nazval čírou závisťou, slečna," podpichol ju s pobaveným úsmevom na tenkých perách. Melanie si pohŕdavo odfrkla a zasmiala sa trpkým smiechom.
"Závidieť jemu? Nikdy, pane. Je síce krásne, čo v živote dosiahol, veľa ľudí o tom môže len snívať, ale ja som toho názoru, že čo človek nedosiahne vlastným úsilím, to nestojí ani za povšimnutie. On sa nikdy nesnažil zlepšovať, on si myslel, že je takto dokonalý a ten najlepší. Bol to namyslený parchant a za týmto si stojím aj po jeho smrti."
"Takže vy ste ho nikdy nemali rada?"
Melanie sa zhlboka nadýchla a odtiahla si cigaretu od úst. Po tejto otázke vyzerala o mnoho staršie ako doteraz.
"Mala, ešte keď sme boli deti. Vtedy ma mal rád aj on, ale potom, čo ho rodičia postrčili do modelingu, sa úplne zmenil a častokrát ma urážal. Viete, síce som zdedila krásne oči svojej matky a dokonalý nos po otcovi, ale tieto diamanty boli vsadené do zlého šperku, preto vzbudzujú akurát tak hrôzu a odpor. Som nepodarok, ako mi to veľakrát ľudia pripomínali."
"Podľa rodiny aj sestričiek v nemocnici ste boli posledná osoba, ktorá ho videla nažive. Povedal niečo pred svojou smrťou?"
"Samozrejme. Christian hovoril často, aj keď jeho reči veľakrát nemali hlavu ani pätu. Jeho vyjadrovanie bolo na úrovni piataka zo základnej školy, nie dvadsaťročného muža. Ale vtedy pred jeho smrťou som ho po prvý raz počula povedať niečo inteligentné. Povedal-..." Na chvíľu sa odmlčala a zahľadela sa na zelený koberec v miestnosti. Dohorievajúcu cigaretu držala medzi prstami a jazykom si prešla po perách, vďaka čomu narušila linku červeného rúžu.
"Povedal presne toto: 'Čo som dokázal sám? Hovno.' Tieto slová nasledoval jeho hlasný chorý smiech, ktorý netrval ani desať sekúnd, keďže sa pretvoril do uši drásajúceho kašľu. Sedela som tam, hľadela naňho a, priznávam sa, po prvý raz po toľkých rokoch mi ho prišlo úprimne ľúto. Vždy bol pre mňa úbohý, ale toto bolo iné. Myslím si, že aj jeho taký život omrzel, že aj keď sa tváril šťastne, vo vnútri trpel. Takže sa stal otrokom svojej slávy, ktorá ho napokon zničila. Smutný koniec." Ľahká irónia narušila celkom úprimnú chvíľku a pery Melanie Wilkes sa skrivili do úškľabku, ktorý odhalil jej žlté zuby, čo malo za následok nadmerné fajčenie cigariet. Veľa ľudí bolo isto-iste toho názoru, že ona bola tá, ktorá zabila Christiana Wilkesa, aj keď lekári to vyvrátili. No Melanie nebola vrah, len žena večne stojaca v tieni svojho slávneho brata, ku ktorému sa naučila prechovávať jeden veľmi silný cit - nenávisť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.