Ples

29. srpna 2009 v 17:57 | Dora |  Ars Moriendy
Ďalšie týždne sa niesli v duchu Severusovej zlej nálady a príprav na ples. Veď boli do príchodu delegácie len dva týždne a v celom hrade bolo cítiť napätú atmosféru. Takú krásnu Moriendy sieň ešte nevidela. Všade boli cencúle a zostalo tu skoro všetko z výzdoby Vianoc.

Tretieho januára sa všetci žiaci mali stretnúť vo Veľkej sieni. Moriendy sa snažila už od obeda so sebou urobiť, a keď pred šiestou vychádzala zo spálne, bola zo sebou spokojná. Mala oblečené čierne šaty s hnedým korzetom a obuté hnedé kožené balerínky. Čierne vlasy kúzlom skučeravila a teraz jej niektoré spadali v jemných vlnkách okolo tváre a na plecia a ostatné mala zopnuté v jednoduchom uzle na temene hlavy. Keď zostúpila do klubovne, Severus, s ktorým musela ísť, lebo by išli obaja sami (niežeby o Moriendy nebol záujem), skoro odpadol. Vyšli spolu do Veľkej siene, kde už boli nastúpení žiaci. O chvíľu dnu vošla skupinka ľudí v dlhých hrubých plášťoch. Viedol ich starší muž so svetlou pleťou a tmavohnedými očami. Vyzeral zaujímavo, Moriendy istým spôsobom priťahoval. Vo svetle sviečok videla, že má také isté čierne oči ako ona, ale mastnejšie a asi trojcentimetrové. Bol zle oholený, čo zrejme spôsobovala cesta. Prešiel okolo nich a privítal sa s Dumbledorom. Ten naširoko otvoril dvere a uviedol ich do siene. Ovial ich chládok a zo siene vyletel húf bielych motýľov. Niektoré pristáli na ľuďoch, iné poletovali po miestnosti. Moriendy šťastne zodvihla ruky nad hlavu, motýle jej sadli na ne, na plecia, na hlavu, a keď ruky spustila, motýle vzlietli a nad jej hlavou sa rozdrobili na striebristý prášok a pokropili ju. Uchvátene sa usmiala a zavrela oči. Keď ich otvorila, dnu už prúdilo asi päťdesiat študentov Durmstrangu. Pekný chlapec s podobnými čiernymi vlasmi a modrými očami sa na ňu zahľadel.
Vošli do siene. Všetko bolo také, ako cez Vianoce, ibaže cencúle odkvapkávali vodu, ktorá sa tesne nad zemou premenila na hustý dym. Celé to bolo nádherné, s poletujúcimi motýľmi.
Kapela - Bosorky z podsvätia - začali hrať Viedenský valčík s nádychom rocku. Pozrela sa na Severusa, no ten si už sadol.
"Nejdeš tancovať?" prekvapene sa ho spýtala.
"Netancujem," zahundral. To počul ten pekný modrooký chlapec, pristúpil k nej a zdvorilo sa jej spýtal:
"Môžem ťa poprosiť o začiatočný tanec?"
Usmiala sa a prijala podávanú ruku. Išli spolu na parket a tam začali tancovať. Spýtala sa ho na meno.
"Stefan," usmial sa. "A ty?"
"Moriendy. Myslela som. Že sa budeš volať ako Sergej alebo..."
"Sergej je môj otec. Ja som Stefan Sergejovič. Otec žil dlhé roky v Anglicku, preto mám Anglické meno. Preto aj viem po anglicky."
"A ja viem po rusky."
"Opravdu?"
"Ano, žila jsem v sirotinci a to byli roky kdy byla ruština důležitý jazyk. Vím taky francouzsky a německy."
"To je zajímavé, myslel bych, že angličané se nestarejí o jiné národy."
"Tohle jsme museli. Nedělalo mi to radost, to ne."
Hudba dohrala a Stefan sa jej poklonil. Odišli od seba a Moriendy zamierila k Severusovi. Cestou videla Siriusa smutne sedieť za stolom a pozorovať tancujúce páry. Pristúpila k nemu.
"Netancuješ?" spýtala sa, na čo sa mykol a pozrel na ňu.
"Ja... no... neviem to," zahundral a sklopil pohľad.
"Ale to sa dá napraviť," chytila ho za ruku. Postavil sa a ani sa nestihol nič spýtať, už ho ťahala preč. Pretlačili sa pomedzi tancujúce páry von a cez Vstupnú haly do jednej prázdnej chodby.
"Naučím ťa tancovať," vyhlásila. "Najprv valčík. Ten je ľahký, sú tam len tri kroky. Pozri," stala si vedľa neho a ukazovala mu kroky.
"Raz, dva tri..." počítala a ukazovala. Sirius po nej opakoval.
"Dobre, teraz v páre," otočila sa k nemu a trochu znervóznela.
"Ty mi... dáš ruku na... bok," zodvihla mu ju a priložila nad zadok, druhú vzala do ruky a urobila prvý krok.
"Ty ako muž vedieš, takže ideš dopredu, zarovno so mnou," poúčala ho. Urobili pár krokov a Moriendy si začala hmmmkať pekničku.
"E Sera... Sera..."
"Tú nepoznám," pozrel jej do očí Sirius.
"Tak možno ešte neexistuje," usmiala sa záhadne.
Tancovali a na chvíľku dokonca zabudli, kde sú. Moriendy sa spamätala ako prvá.
"Tak... to je valčík," urobila krok od neho. "Inak môžeš tancovať... taký... ja neviem, ako sa to volá, ani či to má vôbec meno. Proste len..."
"Ukáž mi to," pristúpil k nej. Váhala, ale potom mu položila ruky na svoj trup a svoje obkrútila okolo jeho krku. Udržala svoju túžbu sa k nemu pritúliť, Sirius to však zobral do svojích rúk.
"Myslím, že takto sa to netancuje," zašepkal a trochu si ju pritúlil. Odtiahla sa.
"Ty vieš tancovať!"
"Trochu," pokrčil plecom.
"Tak to ma už nepotrebuješ," otočila sa, no zadržal ju tým, že ju chytil za ruku. Otočila sa a pozrela mu do očí.
"Ya tebya liubliu," zašepkala. Pustil ju. Nevedel, čo to znamená, po anglicky to vyznelo ako urážka. Vrátila sa do siene, kde práve hrali Bosorky tango na basových gitarách. Sadla si k Severusovi, kde o chvíľu prišiel Sirius.
"I ya tebya," podal jej ruku. Prekvapene ju prijala, nevšímajúc si Severusovo hundranie, a vyšla s ním na parket. Bosorky začali hrať pomalú pieseň, ako stvorenú pre romantický tanec. V duchu zahrešila. Radšej by sním tancovala tango, ktoré nevie, a postúpal by jej po nohách, ako sa na neho túliť. Na kraji parketu si ju k sebe pritúlil a sfúkol jej z vlasov biely prášok od motýľov. Začali tancovať, Moriendy si položila hlavu Siriusovi na hruď a od na jej hlavu. Zavrela oči, nevediac, že aj on ich zavrel a vdychuje jej vôňu. Pomaly, ešte pomalšie... o chvíľu len stáli na mieste, opretí o seba, a myseľ už blúdila omnoho ďalej, tam, kde motýle prestali lietať. Skladba skončila, čo ich vrátilo do reality. Odtiahli sa od seba a pustili sa.
"Asi už..." nedokončila, lebo k nej pristúpil Remus.
"Môžem ti ju ukradnúť?" usmial sa. Sirius odstúpil, ako keby dostal elektrický šok. Bosorky už prešli na rýchlejšiu vec, a tak si zatancovali s Remusom viac od seba.
"Tak čo? Siriusa si, zdá sa, skrotila," šepkal Remus.
"On neskrotne nikdy..."
"A tebe to vadí?" nadvihol obočie.
"Ja neviem... nejdeš sa porozprávať?" zastali a pobrali sa zo siene. Cestou Moriendy schmatla dva ďatelinové pivá. Vyšli von a začali sa prechádzať po areáli.
"A čo tvoje... predtuchy?"
"Myslíš to, čo zo mňa vyletí? Niekedy sa to aj splní."
"A ešte nič väčšie?"
"No... dnes som začala spievať pieseň čo ešte neexistuje. A... mala som sen."
"Sen?" spozornel.
"Áno. Alw rada by som si ho nechala pre seba."
"V poriadku. Ale takto ti nepomôžem. Aj tak by ma zaujímalo, kto to bol... ak si naozaj od muklov, musela si to dostať od neho..."
"Prestaň!" trochu hystericky zvolala. "Nehovor o tom!"
"Och, prepáč... len že... pre mňa je to také... aj pre mňa je to ťažké, ale rozhodol som sa, že sa s tým naučím žiť. Aj ty by si sa mala snažiť."
"Pre mňa je to ťažšie, Remus. Zničilo mi to život."
Ďalej sa prechádzali asi hodinu. Z hradu bol počuť dobrý rock. Keď sa vracali, Remus ešte išiel zahodiť fľaše. Nevšimol si, alebo ho nespoznal, Siriusa skrčeného pri vchode s fľaškou v ruke.
"Sirius! Kvokla si k nemu.
"Čo je?" mykol sa.
"Si opitý!" zvolala. Tiahlo z neho ako z tchora.
"Si ako Fletcher!"
"Kto?"
Odpoveď nevedela. Zdalo sa však, že ho ani nezaujíma. Bol úplne na mol.
"Čo sa stalo, Sirius? Ešte pred chvíľou..." no keď sa dotkla jeho ruky, prešiel ňou teplý blesk a ona videla seba samú ako tancuje so Stefanom a s Remusom, videla Regulusa ako kričí, že je lepší syn a on bude vždy utečenec... a potom videla kameň, pocítila chlad a smútok, na to znovu prežívala tú bolesť pri napadnutí vlkolakom...
Znovu hľadela do Siriusových čiernych očí.
"Poď..." trochu vystrašene ho postavila na nohy. Viedla ho hore schodmi do Chrabromilskej veže. Stala pred obraz vedúci do klubovne.
"Aké je heslo?" spýtala sa, keď sa Tučná pani zobudila a čakala.
"Capus Elaphe*," zachrčal podnapito. Obraz sa preklopil a vpustil ich. Vyšli prázdnou klubovňou, kde už nikto nebol.
"Kde sú spálne?" spýtala sa ticho. Sirius ukázal na schody, ktorými ho vyviedla hore do spálne šiestakov. Položila ho na jednu posteľ.
"Teraz zaspíš," chcela sa postaviť, ale Sirius ju zadržal.
"Ja nezaspím."
"Ale áno. Máš pocit čulosti, ale o chvíľu zaspíš."
"Ako vieš?"
"Kedysi som sa opíjala v sirotinci. Na zmiernenie bolesti."
"A pomohlo?"
"Na chvíľu. Potom bola bolesť ešte väčšia."
Myslela na rany, ktoré utŕžila počas splnu.
"No super," zavrel oči. Myslela si, že zaspal, ale znovu ich otvoril.
"Prečo sa cítim ako mech vymlátený drevom?"
"Lebo si sa opil."
Pokrútil hlavou.
"Nie, ja sa tak cítim stále. Aj na triezvo."
"Tak potom neviem."
Znovu zavrel oči a už ich neotvoril. Vystrela ruku a nervóznymi prstami ho pohladila po tvári. Dotkla sa mu ruky a čakala. Nič. Ten teplý blesk neprišiel.
Vstala a vyšla von.
Keď vošla do Veľkej siene, Bosorky práve prechádzali z tvrdého "hard" rocku na metal. Ak študenti neposkakovali na parkete, sedeli pri stoloch alebo popíjali. Zdalo sa, že profesori už úplne prestali udržiavať morálku. Durmstrangský študenti sa zamiešali medzi Rokfortských. Uvedomila sa, že od obeda nejedla. Keď sa chcela lačne pustiť do jablka, ktoré našla v mise na stole, pristúpil k nej Dumbledore.
"Moriendy, bavíte sa? Všimol som si, že ste ešte nejedli."
Prekvapene na neho pozrela.
"Práve som chcela..." ukazovala na jablko.
"A čo by ste povedala na rezeň alebo kurča? Len poďte, ostatní už jedli," viedol ju k jednému stolu. Sedel tu riaditeľ Durmstrangskej školy, Stefan vedľa neho a pekná čarodejnica severského typu, s hnedými vlasmi a modrými očami z druhej strany.
"Moriendy, predstavujem vám Sergeja, Stefana a Nasťu."
Sergej sa postavil.
"Sergej Ivanovič," natiahol k nej ruku. Pri tom sa ani raz neusmial.
"Moriendy," potriasla ňou. Vtedy ňou zase prešiel ten teplý blesk a ona videla mladého muža s čiernymi vlasmi ako stojí pred oltárom v kostole s peknou ženou. Mala červené vlasy a hnedé oči. Nebola to žena sediaca pri ňom o mnoho rokov neskôr.
Znovu hľadela na muža, o dvadsať rokov staršieho. Premeral si ju chladným skúmavým pohľadom. Ostatní nepostrehli nijakú zmenu v jej správaní. Sergej Ivanovič sa od nej vzdialil a spolu s Dumbledorom sa pustili do vážnej debaty. Moriendy sa ospravedlnila a odišla. Cestou si rozpustila čierne vlasy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 13:50 | Reagovat

zaujímavé... ale super!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.