Piata kapitola - Táravá tinktúra

29. srpna 2009 v 17:00 | Dora |  Canis
Ďalšie týždne pozorne tento prípad sledovali, kde sa len dalo. Zdalo sa, že sa do lovenia vlkolakov nikto veľmi nehrnie. V deň splnu boli nielen Remus a Canis ako na nožoch, zdalo sa, že že aj Sirius, James a Peter sú veľmi nervózny. A to sa opakovalo, hoci už nervozita ubúdala. S postupom času už bol nervózny len James.

Lenže to nebolo nič nové, nervózny bol úplne stále, vyskakoval, keď sa ho niekto niečo spýtal, správal sa ako časovaná bomba. A prečo? Pre nastávajúci zápas Slizolin - Chrabromil. Ten sa mal konať v prvý decembrový týždeň. Canis aj chápala, prečo je James nervóznejší ako pri iných zápasoch. Aj ona bola zvedavá, ako dopadne, pretože keby vyhrali, bolo by to také malé výťazstvo nad Malfoyom a Snapeom. V deň zápasu išli na ihrisko ako ostatní, rozlúčili sa s Jamesom, ktorý sa tváril ako vrah, ktorého hľadá interpol, a zamieril k tribúnam. Hráči vyleteli do vzduchu a hra sa začala. Schyľovalo sa k výťazstvu Chrabromilu, skóre 80 : 20 bolo naozaj priaznivé. Zrazu, pol hodinu po začatí zápasu, sa James vrhol k zemi za niečím malým a zlatým. Canis sa usmiala. Ona ju videla po celý zápas. James sa už načahoval po ohnivej strele, keď jeho metlou prudko trhlo. Metla bez povelu rýchlo vzlietla dohora. Naklonila sa, urobila niekoľko oblúkov, pretočila sa... Jaems sa na nej horko ťažko udržal. Canis preletela pohľadom po tribúnach a hneď ho našla - Snape si niečo mrmlal popod nos a mával prútikom tak, ako sa pohybovala Jamesova metla. Slizolinčania okolo jasali.
Canis sa rozhodla - ak je niekto, kto môže Snapeovi zaraziť hrebienok, tak je to Lily. Poklopala jej po pleci a ukázala na Snapea. Tvár jej stuhla.
"Mstí sa." Zašepkala Canis.
"Musím za nejakým profesorom, a to rýchlo, inak spadne." Rozhodla sa Lily. Vybehla z tribúny a trielila preč.
Canis sa otočila k Jamesovi a pozorovala ho. Tvár mu svietila napätím, ako sa snažil udržať na metle. O chvíľu sa strhol nejaký šum na najvyššej tribúne profesorov. Dumbledore vstal a namieril prútik na Jamesa. Jeho metlasa prestala triasť a on si vydýchol. O pár minút sa vrátila Lily.
"Bola to čierna mágia!" vyhlásila nahnevane.
"Keby Dumbledore nebol tak mocný čarodejník, tú kliadbu by nezlomil."
"Takže už nám veríš?" spýtala sa Canis, zatiaľčo si Lily sadala.
"Verím!" usmiala sa, hoci to vyzeralo skôr ako úškľabok.
James chytil strelu za päť minút.



Lily išla vyletieť z kože. Snape nechápal prečo, veď Pottera neznáša.
"Bola to čierna mágia!" zvolala rozzúrene.
"Ale veď to nebolo nič vážne!" zvolal chabo.
"Bolo to len malé zaklínadlo!"
"Bola to kliadba!"
"A nie je to jedno?"
"Nie, nie je." Zašepkala vražedne.



Mesiac bol pokoj, nikto nechcel vzbudzovať pozornosť tým, že sa bude Snapeovi mstiť. Plán začali črtať až vo februári, a akcia bola naplánovaná na posledný februárový týždeň. 25., v utorok, mu dali do tekvicového džúsu táravú tinktúru. Takú srandu vraj ešte nezažili. Canis ľutovala, že nemohla byť s nimi. Na hodinách, ale aspoň si to mohla vychutnať na obed.
"Snape, ako sa máš?" opýtala sa ho škodoradostne vo Vstupnej hale.
"Ako sa vták oblizuje?" opýtal sa namiesto odpovede.
Canis ovládla smiech. "To som rada. Mal si príjemné vyučovanie?"
Snape vypúlil oči, snažil sa nič nepovedať, ale táravá tinktúra mu odlepila pery od seba.
"Ja chcem mamu! A nech je potretá špenátom! Zjem ju s jahodami! Dobre korenenými! A potom naučím tancovať trolly!"
"Ale, ale, Severus, o to sa už pokúšal Barnabáš Bláznivý." Ozval sa spoza neho pobavený hlas. Z tieňa vystúpila Lily a smiala sa.
"Lily! Najkrajší upír na svete! Potrebujem tvoju nohu! Chcem ju naučiť po latinsky!"
Všetci vybuchli hurónskym smiechom. Licius Malfoy sa válal od smiechu na zemi. Snapeovi vytryskli slz, otočil sa a beža smerom k žalárom.



Ach, škoda, že totrvalo len týždeň! Ale prišiel marec a s ním teplejšie počasie. Lily, ktorá najprv prejavovala uznanie akcii "táravka", však bola k nim oveľa chladnejšia, hlavne na Jamesa. O pár týždňom už sa rozprávala zas len s Canis. Tá jej vysvetlila, že sa len bránia Snapeovým vpádom do ich života. Nech si len všimne, že oni nikdy nezačnú.
"James stále niekoho začaruje!" namietala Lily.
"Ale no tak, veď len potkýna alebo niekomu zo srandy zamotá jazyk!"
"Iba?" pohoršovala sa Lily..
"Aspoň ľuďom nezačarúva metlu! A čo taký Malfoy? Ten jednej prváčke pred týždňom pričaroval parohy len preto, že sa o neho obtrela."
"No dobre, pripúšťam, ale poďme sa baviť o niečom inom."



Apríl prešiel ako voda. Canis stále viac času trávila s Remusom, tak isto dosť času dosť času venovala Záškodníkom. Tak sa nazvali Sirius, James, Peter a Remus. Canis stále trvala na tom, že nechce byť menovaná, takže ani ako Záškodníčka nebola známa.


Prešli ďalšie dva mesiace a zas tu boli posledné dni na Rokforte. Canis spozorovala tú istú zlú náladu, ktorú pociťovala sama. Sirius vyzeral v posledné dni ako pred popravou, Peter chodil ako bez ducha a Remus nahodil kamenný výraz vždy, keď sa o tom rozprávali. Dokonca ani James nevyzeral, že by sa z odlúčenia od kamarátov tešil. Canis sa nechcelo ku svojím prehnane milým rodičom. Znamenalo to odlúčenie od kamarátov, hradu, všetkého toho pekného, a v neposlednom rade aj čarov. V deň odchodu sa rozhodla.
"Remus, kde bývaš?" opýtala sa zvedavo. Nechcelo sa mu odpovedať.
"Prečo to chceš vedieť?" zamračil sa.
"Chcem si kúpiť sovu. Vieš... myslela som, že by sme si mohli raz za čas napísať..."
Remus vedel, čo tým myslí. Dostať poštu bolo aj pre neho milým rozptýlením cez prázdniny.
"Dobre." Načarbal na kus pergamenu svoju adresu a doložil:
"Ale ja nemám sovu, takže budem čakať na tú tvoju, aby som poslal svoje listy."
Canis sa potešila. Hneď boli prázdniny svetlejšie. Opýtala sa aj ostatných na adresu. James jej ju dal s nadšením, dokonca si napísal tú jej, ale Sirius a Peter takí dobrí neboli.
"Keby mi prišiel list, s najväčšou pravdepodobňosťou by mi ho nedali alebo by ho najprv prečítali." Povedal neveselo Sirius. Peter sa k tomu zas staval inak:
"Ja bývam v muklovskom sirotinci. Vieš, čo by sa stalo, keby mi do izby vletela sova?"
Lily jej tiež dala svoju adresu. Nakoniec bola Canis spokojná. Petrovu až tak veľmi nechcela, Siriusovu síce chcela, ale dokázala sa zmieriť s tým, že ju nedostane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.