Pätnásta kapitola - Jamesovo víťazstvo

31. srpna 2009 v 14:50 | Dora |  Canis
Remus sedel na posteli . O päť miút prišiel Peter, James a Sirius. Všetci si sadli na svoje postele a pozerali zvedavo na Remusa.
"Tak čo?!" nedočkavo zvolala James.
"Bozkávali sme sa."
James zahvízdal. ICH Canis sa bozkávala s ICH Remusom!

"A..." James sa nahol a sledoval ho.
"Bolo to nádherné!" zasmial sa.
Sirius vyzeral, akoby niekto zrušil Vianoce. Hľadel do zeme a nedokázal nahodiť úsmev.
"Čo je, Tichošľap? Ty sa netešíš?" zvolal James.
"Ale hej, teším," vôbec to tak nevyzeralo.
"Počujte, ja mám ešte nejaké úlohy..." nedopovedal a odišiel.
"Čo je mu?" pozrel James na dvere, v ktorých zmizol Sirius.
Petrovi skoro vyliezli oči z jamôk. James si to všimol a rýchlo sa pozrel na Remusa.
"Tak?"
"Čo mám ešte povedať?"
"Všetko! Ako sa to stalo, aké to bolo... nikdy som si nepredstavil Canis, ako sa bozkáva... aká bola?"
"Ja neviem... ako to mám vedieť? Nemám to ako poznať..."
"Pozri, to je ľahké. Bola sladká? Alebo... mäkká? Alebo snáď divoká?" pri tej predstae sa rozchichotal.
"Tak napríklad Lily... je... taká hebká... ako satén alebo hodváb... tak krásna..." oči sa mu zahmlili.
"Canis je... iná. Taká... zmyselná. Cítil som sa ako za splnu. Taký unesený... nevedel som sán seba ovládať."
Peter žasol, James akoby si zrazu na niečo spomenul.
"Takže už nemáme baby len ja a Peter."
"A čo Lily?"
"Ach, prosím ťa! Vieš, že ma pokladá za idiota."
"Tak sa tak nesprávaj. Buď milší. Aspoň k nej."
"To by znamenalo byť milší aj k Fňučkovi."
Remus sa zamyslel. Áno, to by asi musel. Škoda...


Všetky vzťahy sa vrátili do pôvodných pomerov. Canis s Remusom na tom boli samozrejme ešte lepšie ako pred tým nešťastným splnom.
Problém bol v tom, že Canis mala skúšky VČÚ a to znamenalo, že na seba nemali toľko času. VČÚ však prešlo tiež, a mali ešte mesiac pre seba. Najprv nevedeli, ako by unikli zvedavým pohľadom, potom však začali chodiť do miestnosti na siedmom poschodí. Canis si spomenula, ako jej o tejto miestnosti hovorila profesorka McGonagallová. Trávili tu celé hodiny. Miestnosť sa zvyčajne zmenila na knižnicu s pohodlnými kreslami. Canis a Remus sa totiž (okrem bozkávania) radi rozprávali a čítali si, schúlení pri sebe.
A ďalší problém bol koniec školského roku. Rozlúčka bola ťažká ako nikdy.


Obrana proti čiernej mágií V
Dejiny mágie D
Čarovanie P
Herbológia D
Starostlivosť o zázračné tvory V
Elixíry P
Transfigurácia P


Hmmmmmmm..... to nie je zlé. Mohla si toho nabrať viac, ale nič ju veľmi nezaujímalo. Ani nevedela, čo chce robiť. Premýšľala o malom obchodíku v Rokwille alebo Šikmej uličke. Ani Remus nevedel, čo bude robiť, ale chcel učiť. Vždy ho bavilo učiť. Ale to nebude môcť robiť hneď...


Toto leto si strašne veľa písali. Skoro každý tretí deň, chúďa Evanka nemala nijaký oddych. Zdalo sa, že Remusovi chýba tak ako on jej. Už sa nevedela dočkať, kedy sa znova uvidia. Keď nastal ten deň, už sa nevedela dočkať.
Vyhľadala Záškodnícke kupé, kde si odložila veci a odišla Remusa hľadať. Našla ho karhať nejakých druhákov. Prikradla sa za neho a prikryla mu oči. Remus sa obrátil a keď mu dala ruky dole, pobozkal ju. Canis by ho dokázala bozkávať aj hodiny, ale mal prácu. Oprela sa o dvere jedného kupé a sledovala, ako usádza prvákov. Všimol si jej pohľad a spýtavo na ňu pozrel. Podišla k nemu a uhryzla ho do ucha.
"Keď ich usadíš, príď do kupé o tri ďalej od chalanov," zašepkala mu do ucha.
Odišla a začala ho hľadať. Našla v ňom niekoľko tretiačok na niečom sa chechtať. Vošla dnu a zohla sa.
"Je mi zle!" vykríkla tlmene.
"Asi budem vracať!"
Dievčatá sa od nej odtiahla. Canis s rukami na bruchu stále viac zelenela. Využívala práve naplno svoju moc. Zrazu, ako sa to vraví, hodila šabľu. Dievčatá si rýchlo zobrali veci a vybehli z kupé. Canis jej plán vyšiel. Utrela si ústa a prútikom vyčistila zem. Sadla si a čakala. Asi o päť minút prišiel Remus. Otvoril dvere a pozrel na Canis. Tá sa postavila, zavrela za ním dvere a prútikom zastrela dvere kupé a zamkla. Strčila do Remusa a ten voľne spadol na sedadlo. Sadla si mu obkročmo na kolená a pobozkala ho. Ich jazyky sa preplietli. Remus jej prehrabol vlasy rukou.
Dlho sa bozkávali, akoby dohnávali zameškané. Keď sa pustili, Remus sa usmial.
"Nabudúce by sme si mali nastaviť budík."
"My máme budík?" nadvihla obočie.
Remus bez slova zodvihol ruku a ukázal zložité hodinky "dospelosti".
"Nikdy som im nechápala," poznamenala.
"Ani ja," odvetil ľahostajne.
Usmiali sa. Uhryzla ho opäť do ucha. Zavrčal a uhryzol ju pre zmenu do krku. Bozkával ju na krku a ona potichu vrčala. Nechcelo sa im odísť, ale museli. Ešte raz ju pobozkal a vyšli von. Canis si spomenula.
"Nemali by sme sa ešte prezliecť?" ukázala na kupé.
Šibalsky sa usmial a odišiel po habity. Canis ho nasledovala.
Keď mali habity v rukách, vrátili sa do prázdneho kupé a Canis znovu urobila opatrenia. Sledovala, ako si Remus zvlieka tričko a rozmotáva si bielu košeľu. Nikdy ho nevidela nahého, teda ak nepočíta ten spln, kedy bol celý krvavý. Mal krásne šľachovité telo, ktoré prezrádzalo oveľa väčšiu silu, ako si každý myslel, že má, Keď si navliekal košeľu a bral kravatu, pozerala sa s obdivom na jeho napínajúce sa svaly.
Zvláštne, ako dokáže vzťah zmeniť človeka. Canis bývala vždy zamĺkla, tajomná a zo svojho osudu si až takú ťažkú hlavu nerobila. Teraz akoby sa prebudila z nejakého spánku. Bola drzejšia, milšia, prítulnejšia... všetko dokopy. Bola ako šteňa, a pritom sa cítila ako dospelý vlk.
Aj Remus sa zmenil. Poznala ho, vedela, že je oveľa veselší ako býval. Bol taký... dospelý.
"Zamrzla si?" otočil sa k nej. Už mal na košeli oblečený habit a usmieval sa na ňu.
"Áno, cítim sa, akoby si na mňa použil Petrifikus Totalus."
Obrátila sa a aj ona si prezliekla košeľu, kravatu a habit. Podišla k nemu a pohladila ho na krku.
"Nechcem odísť," zašepkala.
"Sľubujem, že zajtra strávime aspoň hodinu v Núdzovej miestnosti."
"Sľubuješ?"
"Sľubujem."
Prikývla a pobozkala ho. Potom zušila všetky zaklínadlá a odišli.
V kupé si niečo všimli. James bol akýsi milší než obyčajne. Akoby mu spľasol hrebienik. Canis len dúfala, že zmenil náladu posledný krát. Sirius, naopak, vyzeral hrozne.
"Odišiel som z domu," vyhlásil pohrebným hlasom.
"Zomrel môj obľúbený strýko a zanechal mi zlato. Takže ti môžem splatiť dlh, James."
"Zbláznil si sa? Vieš, čo by mama urobila? Nikdy to neprijmú. Nič nám nedávaj!"
"Čo sa to tu deje?" zamiešala sa do toho Canis.
"Sirius odišiel pred prázdninami, nie teraz. Býval u nás," odvetil James. "A teraz to chce splatiť."
"Prečo si odišiel?"
"Lebo matka je odporná bosorka a zbytok rodiny jej slúži ako poskokovia. Radšej som odišiel skôr, ako mi stihlo sto mojich príbuzných vyčítať, aká som čierna ovca rodiny..."
Zmĺkol.
"Ty si sa nebál?" potichu sa ozval Peter. Ako vždy len ticho žasol.
"Radšej by som zniesol Cruciatus ako ostať tam."


Tak, ako Remus sľúbil, v Nudzovej miestnosti strávili veľa času.
Odhalili aj Jamesovu milotu. Lily. Vždy, keď prešla okolo, usmial sa na ňu. Dokonca si už ani nešuchoril vlasy, hoci bolo vidieť, že ho to stojí obrovskú námahu a dávku seba zapretia. Lily si to všimla, ale stále akoby nevedela, ako sa tváriť. Sirius vyzeral ako kôpka nešťastia. Aj Alice sa tvárila čudne.
"Frank jej napísal. Požiadal ju o ruku. Viem, že leto strávili spolu, takže sa asi pohli ľady..." šepkala Lily.
Celý mesiac prežili takto.


"Severus! Si krutý!" zvolala, keď videla tú knihu.
"Prečo si to vymyslel? Je to čierna mágia!"
"Ach, prosím ťa! Len pár zaklínadiel..."
"Myslela som, že Levicorpom a Muffliatom skončíš! Sľúbil si mi to!"
"No tak prepáč! Proste som to urobil. A som si istý, že keby sa to dozvedel tvoj úžasný James, tak by ich proti mne s radosťou použil!"
"Prečo sem teraz ťaháš Jamesa? On by nepoužil čiernu mágiu!"
"Použil by ju bez problémov! Vždy rád trestal ľudí, aj keď nemal za čo!"
"Vraj si sa vždy staral do vecí, do ktorých ťa nič nebolo," pokračovala už miernejšie.
"Hlúposť!"
Až taká hlúposť to nebola. Severus vždy vedel, že niečo taja. Ale nikdy to nevedel presne. To, že Lucius vždy do nich vyrýval, s tým nemal nič spoločné. Ale naozaj by rád vedel, čo taja.
Lily na neho chvíľu zazerala.
"Neviem, čomu mám veriť."
Severus váhal. Chcel, aby sa zaľúbila do neho. A to mohol dosiahnuť už len jediným spôsobom. Nemal čo stratiť... teda mal. Mohol stratiť jej lásku, hoci len priateľskú, ale mohol získať jej naozajstnú lásku. Chcel jedinú vec na svete. Už nemohol byť len jej kamarát.
Nahol sa a pobozkal ju. Chcel si ju k sebe pritiahnuť, ale Lily sa od neho odtrhla a vrazila mu. Chvíľu na neho neveriacky hľadela, potom sa zvrtla a vybehla do Chrabromilskej veže. Našla tam Záškodníkov, ako sa učia. Remus a Canis boli k sebe pritúlení, Sirius na nich zazeral a James sa učil. Peter vedľa nich sedel a pozeral do ohňa. Lily podišla k Jamesovi a poklopala ho po pleci. Vstal a spýtavo na ňu pozrel. Kým však stihol hocičo povedať, Lily ho objala a pobozkala ho. James tam chvíľu len stál ako obarený, potom sa spametal a začal jej bozky šťastne opätovať.
Celá klubovňa vypukla potleskom a niektorí až vrieskali. Remus a Canis sa zasmiali a pobozkali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.