Ôsma kapitola - Útok upíra

29. srpna 2009 v 17:06 | Dora |  Canis
Február sa prehupol rýchlosťou svetla. S nastupujúcim marcom prišlo teplejšie počasie a viac učiva. Do klubovne sa niekedy vracali až neskoro v noci. Dokonca aj Canis so Záškodníkmi zostávala medzi knihami. Raz, keď sa vracali až pred polnocou, na schodisku si všimli akýsi čudný obraz.

Sirius šikovne zmrazil schodisko a pozrel si obraz zblízka. Bol to obraz nočnej víly tancujúcej pod mesiacom, ale tá teraz len ležala na kameni a na krku mala dva malé kusance. Na plátne boli tak isto kusance.
"Toto nebol namaľovaný upír." Znepokojila sa Canis.
"Poďte, musíme to nahlásiť." Vyzval ich Remus.
Bežali a obzerali sa, či ich niekto nesleduje. Nevedeli, kam majú tak neskoro ísť, ale oznámiť to museli. Zbehli na druhé poschodie. Remus zaklopal na zborovňu, James na pracovňu profesorky McGonagallovej, ktorá bola hneď oproti. Vyšla profesorka McGonagallová a profesor Bins.
"Pani profesorka!" zvolal Sirius. "Asi je tu upír..."
"Čo to trepete, Black?" opýtala sa profesorka. "Aký upír?"
"Obraz na treťom poschodí pri schodisku je... poďte, ja vám to ukážem!"
Bežali popri profesorke a profesorovi na to miesto, kde videli vílu. Keď uvideli obraz, chvíľu si ho prezerali a potom profesorka povedala:
"Musím ísť za Dumbledorom. A vy," ukázala na nich. "Choďte rýchlo do klubovne. Profesor Bins, prosím, zaveďte ich tam." Profesor prikývol a rýchlym stareckým krokom sa ponáhľal aj s ostatnými hore schodmi do veže. O desať minút sa celým hradom ozýval stonásobne hlasnejší hlas riaditeľa.
"Všetci sa urýchlene dostavte do svojich klubovní! Nikto nesmie vyjsť. Pokúste sa nezaspať, hlavne dievčatá. Zobuďte spiacich!"
"Idem zobudiť dievčatá." Postavila sa Canis. Vybehla do spální a vrátila sa asi o dve minúty. Bola značne vykoľajená. James sa hneď postavil.
"Kde je Lily? Je v poriadku? Nič sa jej nestalo?"
"Ale nie... siedmačky si nezavreli okno. A... no, ten upír napadol Mandy Bonesovú, sestru tej šiestačky."
Chvíľu bolo ticho. Potom sa Remus prebral.
"Musíme ísť za Dumbledorom. Možno jej ešte pomôže."
"Idem s tebou." Ponúkla sa Canis.
"Je to nebezpečné! Počkajte do rána!" dohováral im Sirius a pozrel sa na Canis.
"Ráno už môže byť mŕtva!" zadívala sa mu Canis do čiernych očí, ale hneď ich odvrátila.
"Alebo upírkou." Doložil Remus.
Vyšli von a ponáhľali sa po chodbách. Vedeli, kde je riaditeľova pracovňa, no pochybovali, či tam teraz bude. Stretli ho na piatom poschodí, ako vypočúval obrazy.
"Pán profesor!"
"Pane!"
Volali na neho. Zvrtol sa prekvapivo rýchlo.
"Čo tu robíte?" zadunel jeho hlas.
"Pane, my... prepáčte, ale jedna siedmačka... on ju napadol!" dychčala Canis.
Riaditeľ na ňu pozrel ako na zjavenie, potom vybehol po schodoch ako mladík a oni za ním. Bežal tak rýchlo, že mu ledva stačili, a keď prišli ku otvoru do klubovne, už sa vrala s Mandy v náručí.


O pár dní sa Mandyno napadnutie rozhlásilo po celom Rokforte. Všade, kam sa Canis pozrela, bola témou rozhovoru Mandy. Malo to však aj výhodu - už sa každý nesústredil len na Siriusa. Ten sa mohol opäť voľne pohybovať po hrade bez zástupu svojich obdivovateliek.
Raz, keď sa Canis išla do Veľkej siene naobedovať, počula, ako sa profesor Bins rozpráva s profesorkou Sinistrovou, mladou posilou.
"Áno, bol to ten prvák Sanguini."
"Takže nie sme jediné polotvory na škole." Zašepkala Canis Remusovi.
"Predstav si, čo by sa stalo, keby sme sa my vymkli spod kontroly..." smutne sa striasol Remus.


V ďalšie mesiace už záujem opäť opadol. Blížili sa skúšky a všetci sa sústredili len na ne. Dokonca aj Záškodnícka činnosť utíchla, hoci po celom Rokforte sa šepkalo, že pripravujú niečo veľké.
"O tom by som asi čosi vedela," zahundrala Canis, keď ju na záchodoch spovedali dievčatá.
"A ani by som vám to nepovedala."
Posledné dni školského roka boli najťažšie nie na skúšky, ale na rozlúčku. Ako to už chodilo, rozlúčka bolela. A Canis vedela, že na budúci rok budú spolu ešte menej, lebo Záškodníci mali VČÚ. A o rok na to ich bude mať Canis. A o rok na to zase MLOKy... takže v škole budú spolu menej. A ktovie, či sa po škole ešte budú priateliť?
"Locomotor kufor!" zvolala Canis a kufor pred ňou sa vzniesol. Zobrala do ruky Evaninu klietku a zišla po schodoch. Tam už čakali Remus, James, Sirius a Peter. Všetci sa tvárili skleslo.
"Tak... ideme," vyzval ich Sirius a obzrel sa po klubovni.
"Keď si predstavím, že toto opúšťam kôli svojmu úžasnému domu a úžasným rodičom..." vzdychol si a otvoril priechod na chodbu. Pozdravil sa Tučnej panej, ktorá mu odzdravila, a všetci sa pobrali na vlak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.