Odchod

29. srpna 2009 v 18:10 | Dora |  Ars Moriendy
"Slintavec Hrozivý vydal dekrét o zákaze chovu drakov v záhradách a predávania džarvejov do cirkusu, čo však povolil zákon z roku 1828 od Goliáša Grambľavého v Severnom Írsku... môžete prestať?" oborila sa Karin nahnevane na Moriendy so Siriusom a Lily s Jamesom, ktorý sa z každej strany v pároch bozkávali. Boli raňajky, deň skúšok na MLOKa a Karin sa ešte učila. Nemala kam ísť, lebo ďalej sa bozkávala Alice s Frankom a Lia so Xenom živo debatovali o nejakých stvoreniach.

"Tak choď do klubovne," radila jej Moriendy cez Siriusove pery.
"To nemôžem, tam je hluk. Idem preč!" zodvihla sa a vybehla. Nikto si ju už nevšímal, boli príliš zaneprázdnení.


Po skúškach prišli naliehavejšie veci. Po celej krajine sa niesli zvesti o postupujúcom Zle. Na svetlo sa dostal muž, hovoriaci si Lord Voldemort. Vraždil bez zľutovania, ľudia po celej krajine mizli... ale Voldemort nebol sám, nekonal na výslní. Bol stále v tieni, čo naháňalo ešte väčšiu hrôzu, za neho mučili jeho najvernejší. Bolo treba rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridať.
Moriendy to vedela. Vedela, že Zlo nenávidí. Sirius sa už nevracal domov, nenávidel ho tak ako Zlo v ňom, Lily, James, Xeno, Lia, Frank aj Alice bola tak isto rozhodnutí, ako aj Remus a Peter. V deň odchodu si všetkých okrem Moriendy zavolal Dumbledore. Keď prišli, hneď začala spovedať Siriusa.
"Ty máš vraj inú budúcnosť," odpovedal na jej nevyslovenú otázku.
"Zaujímavé, že práve ja mám poznať budúcnosť!" odfrkla podráždene.
"Keď sme už pri tom, mesiac som nemala vidinu! Už len sny. Sny plné utrpenia a bolesti."
"Upokoj sa," pohladkal ju po vlasoch.
"Cˇo vlastne chcel?"
"No... vieš, to nemôžem..."
"Jasne!" zobrala ho za ruku, zamerala sa na jeho budúcnosť a pobozkala ho. Pocítila ten známy teplý blesk a videla znovu len kamennú stenu a pocítila beznádej, no videla aj niečo nové, čo predtým nevidela - hrozný výbuch a hlas mladého chlapca...
"Len nechcem, aby ťa znovu zavreli!"
A unavený mužský hlas...
"Myslel som si, že si viac ako tvoj otec... Jamesa bavilo práve to riziko..."
A znovu cítila Siriusovi pery. Prestal a pozrel jej do očí.
"Čo je?"
"Ale nič," zahovárala. "Sirius, mali by sme prebrať... čo budeme robiť teraz."
Vtedy k nim pristúpil malý chlapec.
"Moriendy Arsová?" spýtal sa. Prikývla. "Mám pre vás toto. Od riaditeľa," podával jej malý lístok. Moriendy si ho zobrala a chlapec odišiel.

Príď ku mne
Dumbledore

"Idem k nemu. Maj sa," " dala mu pusu a odišla. Vybehla do riaditeľovej pracovne.
Asi už senilnie, pomyslela si. Zabudol mi napísať heslo.
"Nesenilniem. Teda aspoň si to nemyslím," doľahol k nej hlas riaditeľa. "Iba som si povedal, že sa prejdeme."
Otočila sa. Dumbledore stál za ňou a čakal, kým príde k nemu. Spolu vyšli von hradom.
"Moriendy, viem všetko. Tvoj otec mi povedal všetko, čo vie. Nezavolal som si ťa preto s ostatnými, pretože potrebujem tvoju pomoc inde. Moriendy, to, čo žiadam, je vlastne tvoja povinnosť, bola ti daná pri narodení. Vieš, že si potomok Ruských jasnovidiek."
"Viem. A asi už viem, čo chcete. Aby som odišla do Ruska."
"Moriendy, o tej krajine toho veľa neviem. Nikto o nej nevie veľa. Rusko je tajomná zem opradená mnohými legendami. Nevie sa veľa ani o jasnovidkách, ale vraj majú kontrolu nad celým Ruskom."
"Pane... ale čo Sirius?"
"Sirius nebude môcť ísť tam, kde ty. Rusko by ho neprijalo, a ja ho potrebujem tu."
Chvíľu rozmýšľala.
"Musímsi to dôkladne premyslieť."
"Samozrejme," prikývol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 22:29 | Reagovat

dnes končím, ale zajtra to dočítam... som zvedavá a vyzerá to super!! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.