Kapitola tretia

29. srpna 2009 v 17:27 | Dora |  Mesiace pred
Začala sa jeseň, september prešiel do októbra. Na Grimmauldovom námestí sa stretnutia Rádu konali v čoraz väčších rozstupoch. Dumbedore za celú jeseň navštívil len dva razy. Na všeobecné veselie Snape prišiel len raz a odvtedy sa neukázal.

Prišiel November a prvé vločky. Grimmauldovo námestie vločky pokryli skoro, kvôli nedostatku stromov. Vločky padali na hlavy a plecia ľudí a zachytávali sa tam dlhšie ako na zemi a na budovách.
Tnksová mierila na poradu, týkajúcu sa Thiknessa. Cestou sa zastavila o ulicu vedľa v Burger Kingu. Bol to len malý stánok, ledva sa tam zmestilo päť ľudí, no teraz bol skoro prázdny. Tonksová nevenovala zariadeniu miestnosti pozornosť, kým si neprevzala obloženú žemľu a neotočila sa do miestnosti. Neboli tu stoličky, len jeden vysoký stôl, ktorý práve utieral poďobaný mladík v červenej veste so zlatými pásikmi a odznakom. Tvárou k stene bol opretý muž s hamburgerom v ruke, napoly najedeným, a hľadel na fľak v maľovke. Tonksovej preskočil žalúdok.
"Čau!" pozdravila ho. Otočil sa na ňu.
"Ahoj," vydal zo seba prekvapene. Prišla k nemu.
"Ty neješ doma?" spýtala sa so záujmom.
"Kreacher varí.
"Aha... Kde je Molly?"
"Je doma v Brlohu. Aj Artur. Aj tak musí Artur stále chodiť do Londýna, a keď sa teraz nič nedeje... Deti sú preč a teraz sme zostali v dome len ja a Sirius... Vieš si predstaviť."
"No jasne... Len ľutujem Siriusa."
"Mal pizzu. Hundre od rána. A ty?"
"Hm... A čo ja?"
"No, prečo si tu?"
"Ale, od rána som bola na ministerstve nestihla som sa najesť. Thiknesse sa asi rozhodol, že autorov umorí na smrť, naozaj neviem, ako sa odtiaľ Kingsley dostane..."
"A ty si sa ako z tade dostala?"
"Och, to bolo jednoduché! Našťastie Thiknesse nevie, že som metamorfmág, takže.... No, myslí si, že doma ležím s dračími kiahňami."
"Kingsley na teba nemá," usmial sa.
"Hm... Jej, mala by som jesť," všimla si nenačatý hamburger a prvý krát sa zahryzla. Aj Remus pokračoval v jedle.
"Vieš..." Dora dojedla ešte skôr ako Remus, taká bola hladná. Teraz hľadela Remusovi do vlasov. "... Je čudné, že sa ti vo vlasoch stále drží sneh," povedala. Musela sa postaviť na špičky, aby dovidela na jeho temeno.
"Si si istá, že je to sneh? Šediviem."
"Ale nie," zasmiala sa. "Náhodou je to fayn. Vyzeráš dobre."
Trochu sa pousmial a sklonil hlavu. Tonksová mu prešla rukou po vlasoch a z tých na zem zletel sneh, a na zemi sa roztopil.
"Doješ to?" ukázala na posledný kúsok hamburgera v Remusovej spustenej ruke. Podal jej ho.
"Dobrú chuť."
A vtedy úplne nečakane popri nej prešiel a vyšiel do jemného snehu vonku.
Tonksová smutne dojedla a prešla do ulice s domom číslo 12.
Vošla dnu. V kuchyni už sedela Emmeline, Hestia, Dung, Moody, Remus a Sirius. Keď si sadala, Sirius na ňu čudne pozrel.
"Máš tu omáčku," ďobol si do kútika.
"Aha," hlesla a z úst si zotrela kečup. "Obed."
"Príde dnes Dumbledore?" spýtal sa Sirius.
"Ktovie," odvetila Emmeline.
"Príde," ozval sa chladný hlas a teplota v miestnosti viditeľne klesla. Dnu vplával Snape a už sedel za stolom. "Má pre vás," pozrel na Remusa a Siriusa. "prekvapenie."
Pomaly sa schádzal Rád. Kingsley ani Artur neprišli. Nakoniec sa dostavil Dumbledore.
Vošiel prvý a za ním osoba v otrhanom oblečení navrstvenom na sebe. Na hlave mala dve kapucne- jedna bola dlhá až po bradu, sivá, tenká a otrhaná. Druhá bola súčasťou čierneho kabátu, ktorý bol na tom tenkom sivom kabáte.
"Zdravím," pozdravil Dumbledore. Kútikom oka som zazrela, ako sa Remus mračí na postavu vedľa Dumbledora a Sirius je naklonený dopredu a behá po nej očami.
Osoba si zložila obe kapucne.
Bola to pekná žena, asi okolo tridsať päťky, s prešedivenými čiernymi vlasmi a čudne žiarivými sivými očami. Hľadela na Remusa a Siriusa.
Remus sa postavil, odkopol stoličku a prešiel popri všetkých do chodby. Tonksová hľadela, ako zmizol na schodisku, a potom prekvapene pozrela na ženu, ktorá sa smutne usmiala a pozrela na Siriusa. Ten sa celý vyjavený postavil, prešiel k nej a objal ju. Žena sa usmiala a tiež ho silno objala.
"Canis!" vyslovil Sirius šťastne.
Vtedy Tonksová všetko pochopila. Postavila sa a šla za Remusom.
Našla ho v jeho izbe, pobehovať ako lev v klietke.
"Remus, je ti dobre?" spýtala sa.
"Nie, nie je mi dobre!" odvrkol.
"Prepáč, hlúpa otázka."
"Nie, ty prepáč," zastavil sa pri okne. "Je mi... To sa ani nedá opísať."
Oprel si čelo o stenu. Tonksová k nemu podišla a chlácholivo mu položila ruku na plece.
"Čo tu robí?" spýtal sa zúdalo. Prečo sa vrátila?"
"Všetky tieto otázky teraz určite vysvetľuje Dumbledore."
"Teraz by som tam nedokázal len tak sedieť a počúvať. Mám chuť niekomu vraziť!"
Tonksová sa lepšie prizrela jeho tvári blízko pri stene. Akoby chvíľu videla vlka. Prekvapilo ju, ako stratil tú masku pokoja, ktorú stále nosil. Uvedomila si, že Remus je vlastne neustále nahnevaný muž, v ktorom to raz za čas vykypí. Teraz to vykypelo najviac.
"Aj tak s ňou budeš musieť byť."
"To je iné, Je nemožné, aby sme si toto vyjasnili potichu."
"Mám ísť ja?"
Pozrel jej do očí a prikývol. Povzbudivo sa usmiala a zišla do kuchyne.
Dumbledore už sedel za stolom a vysvetľoval, Canis vedľa Siriusa. Tonksová si sadla na stoje miesto a počúvala Dumbledora.
"Takže, ako som povedal," pozrel na Tonksovú ponad polmesiačikových okuliarov a ona sa ospravedlňujúco usmiala. "Canis som zavolal z jej terajšieho postu v Albánsku, aby nám pomohla. Nepoviem vám, čo bude robiť, len poviem, že bude pokračovať vo svojej práci z Albánska. Ak bude potrebovať informácie, poskytnite jej ich."
To bolo všetko, čo o nej povedal. Ďalej sa porada vyvíjala obvyklým spôsobom.
Keď sa Dumbledore ospravedlnil, v kuchyni sa spustili vlastné debaty.
"Canis, máš kde bývať?" spýtal sa Sirius cez vravu. Usmiala sa na neho.
"Mám byť. Teda... Aha, tam asi býva Remus."
"Remus býva tu."
"On... Predal náš byt?"
"Nie, teda neviem, nehovoril o tom..."
"Ja... Mala by som sa s ním porozprávať," pozrela do stola.
"To áno."
Postavila sa a kým pár členov odchádzalo, vyšla do chodby.
Tonksová sa postavila, rozhodnutá ísť domov, no Sirius ju zastavil.
"Poď za mnou," postavil sa a vyšiel z kuchyne. Tonksová ho nasledovala po schodoch.
Musel svoje kroky zladiť, aby to vyzeralo, že ide po schodoch len jeden človek. Prešli popri Tonksovej aj Remusovej izby vyššie, do Siriusovej izby.
"Wow," zašepkala, keď vstúpila a za ňou Sirius.
"Nejde to strhnúť," zamumlal. No to už začuli z podlahy hlasy. Najprv ich nebolo dobre počuť, no trvalo len chvíľu a hlasy sa rozkričali.
"Prečo si prišla za mnou?" zúril Remus.
"A za kým som mala ísť? Remus, do akého paralelného sveta si sa dostal? Mám tu len teba!"
"Aha, takže keď si
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.