Kapitola prvá

29. srpna 2009 v 17:25 | Dora |  Mesiace pred
Po schodoch domu na Grimmauldovom námestí bežali ôsmi ľudia. V kuchyni už čakali noví členovia Rádu.
Molly Weasleyová stála pri kredenci, a keď obyvatelia domu vošli do kuchyne, rýchlo ich hnala ku stolu. Tam už sedeli ďalší traja čarodejníci.

"No to je dosť, že ste tu už všetci!" zahlásila. Sama si nesadla ako ostatní.
"Takže, najprv vás predstavím! Začneme od kraja," ukázala na muža za vrchstolom a ako vymenúvala, postupne ukazovala po celom stole.
"Sirius Black, Kingsley Shackelbolt, Remus Lupin, Dedalus Diggle, Hestia Johnsová, Artur je môj manžel a George a Fred by tu nemali ani byť!" osopila sa na dvojičky, no tie sa len uškrnuli.
Svoje slová Molly smerovala hlavne na troch nových.
"Kingsley nám pomohol nájsť novú aurorku, Nymphadoru Tonksovú," ukázala na dievča sediace medzi dvoma mužmi.
"Len Tonksová, prosím," povedala. Všimla si, ako zaujato na ňu hľadia dvaja muži - Remus Lupin a Sirius Black. Na Remusovi chvíľu zavisla pohľadom, no potom sa orientovala na ostatných.
"Tonksová je metamorfmág," vysvetľovala ďalej Molly. To vysvetľovalo Tonksovej červené vlasy, ktoré však pri koreňoch mala zelené.
"Ďalej je tu Alastor, ktorý sa len teraz zotavil zo svojho pobytu v kufri," ukázala Molly na nevrlého aurora, ktorého obe oči sa upierali na dvere. Jeho normálne oko pozrelo na členov Rádu a kývol im hlavou.
"Každý dúfam vie, čo všetko Divooký urobil. A posledný," ukázala na tretieho nováčika. "Je Mundungus Fletcher," Molly na neho pozrela s opovrhnutím. Chlapík s výzorom psa sa zazubil.
"Mundungus je tu pre svoje dobré styky a zaviazanosť Dumbledorovi."
Po tomto zoznámení sa Molly ešte dodala:
"Tonksová nemá kde bývať, dom jej rodičov je sledovaný. Sirius dovolil Tonksovej, aby tu nejaký čas bývala. Remus, mohol by si jej potom jej izbu ukázať? So Siriusom sa potrebujem porozprávať."
Remus prikývol a Tonksová sa na neho usmiala.
"Dobre, ak už nič nepotrebujete, môžete ísť," usmiala sa Molly.
Výraz sa jej však zmenil na číru nevraživosť, keď pozrela na svojich synov.
"A vy dvaja tu zostanete!"
Fred s Georgom sa zaškerili, no zostali, kým ostatní vstávali.
Tonksová sa pripojila k Remusovi. Keď vystúpili vyššie do domu, zostali sami a počuli už len ruch pri dverách.
"Dúfam, že toto nie je celý rád..." spýtala sa.
"Nie, ešte príde pár členov a pár ich tu nie je," ubezpečil ju. Zabočili zo schodov na jednu chodbu a Remus jej otvoril dvere na konci.
"Som rovno nad tebou, keby si niečo potrebovala," povedal, keď vošla. Obzerala sa po izbe, trochu malej, no zato slnečnej.
Otočila sa na neho a usmiala sa. Tiež sa trochu usmial a zavrel dvere. Tonksová si sadla na posteš a z vrecka vytiahla kufor, ktorý na posteli zväčšila, pričom sa kufor tak natiahol, že ju zatlačil do stehna a zanechal jej na pokožke boľavú šmuhu. Ani sa nesnažila modrinu zakryť, nechala ju svietiť na pokožke pod oblečením.
Vybalila sa do veľkej skrine a zišla dolu do kuchyne. Alastor zostal v dome a teraz spolu so Siriusom a Remusom sedeli za stolom a preberali záležitosti Rádu. Tonksová prešla k dresu a začala prehľadávať skrinky a poličky, aby si zapamätala, čo kde je. Moody si ju prezrel čarovným okom a potom na ňu uprel aj normálne.
"Čo sa ti stalo?" spýtal sa. Dora sa otočila a sledovala pohľad jeho čarovného oka.
"Alastor!" vykríkla pohoršene. Úplne zabudla, že Divookého oko dokáže doslova vyzliekať pohľadom.
"Čo sa deje?" spýtal sa Sirius. Dora trochu sčervenala, no hneď použila svoje schopnosti, aby zakryla, ako sa hanbí. Hneď prý deň v dome kričí...
"Nič, len Alastor si na mne niečo všimol," povedala.
"A čo takého, čo sme si my nevšimli?" spýtal sa Sirius. "Že ti zružoveli vlasy?"
Dora si sadla za stôl, dala si hlavu do dlaní a zamerala sa na svoje vlasy. O chvíľu už boli opäť silno červené, no korene sčerneli.
"Dore vadí, že jej nazerám pod gate," povedal flegmaticky Alastor.
Komu by to nevadilo?" spýtal sa Remus. Dora na neho pozrela.
"Nechcel som, len som si všimol čosi čudné."
"Čo?" vyzvedal Sirius.
"Modrinu," predbehla Moodyho Tonksová.
"Už tam nie je."
"Alastor! Prestaňte, lebo uvidíte!"
"Čo mu spravíš?" zaujímal sa Sirius.
"Naskytne sa mu pohľad, po akom netúži."
"Dora, videl som Mundungusa, nič horšie už vidieť nemôžem."
Všetci traja vybuchli smiechom.
"Čo najhoršie si videl, Alastor? Teda okrem Dunga?" spýtal sa Sirius.
"Bolo toho veľa. Ale tu v ráde som videl len Remusa, a to radšej ani nehovorím..."
"Čo je zlé na Remusovi?" spýtala sa Dora zmätene a pzrela na neho. Celý čas hľadel do stola, pohrával sa s fľaškou piva a usmieval sa. Teraz prekvapene pozrel na Moodyho.
"Alastor, vy ma sledujete?" prižmúril neveriacky oči.
"Prestaň, Remus, nie som úchyl. Kontrolujem ťa len po splne. Mávaš hrozné rany."
Remus opäť pozrel do stola. Dora drgla Moodyho. Ten to vysvetlil.
"Remus má na tebe viac jaziev ako bravčové."
"Aj bravčové má bohatší ľúbostný život ako on," povedal Sirius.
"Prestaň, Tichošľap," zahriakol ho Remus.
"O čo ide?" spýtala sa Tonksová.
"Remus sa správa ako kňaz," povedal Sirius. Remus zaťato pozoroval drevo stola.
"Teraz to neriešme," zodvihol hlavu. Kde je Molly, jedol by som..."
"Ja navarím!" vyskočila Tonksová nadšene a skočila ku kredencu.
Divooký, jediný tušiaci blížiacu sa katastrofu, sa postavil a prešiel ku stene pri kredenci. Oprel sa a sledoval Doru, ako skáče od poličky k poliečke a vyberá hrnce a potraviny. Remus so Siriusom ju pozorovali a pohľady oboch boli viac ako zaujaté.
"Dora, dávaj pozor," zavrčal Moody varovne a kmital čarovným okom po všetkých hrncoch.
"OK, Alastor, všetko mám pod kontrolou!" usmiala sa pri krájaní
"Dorá..." zatiahol a hneď na to k nej musel priskočiť, aby zachytil padajúci hrniec, ktorý zvalila lakťom. Remus okamžite vyskočil a vytiahol prútik, keď sa po zemi rozkotúľali horúce kúsky mrkvy a olej. Mávol prútikom a mrkva zmizla. Moody zobral hrniec a položil ho na dres. Tonksová sa rýchlo ospravedlňovala, no Moody len krútil hlavou, Remus sa oprel bokom o stôl, ruky založené, a hľadel na Tonksovú, Sirius si vyložil nohy na stôl a škeril sa.
"Čo sa to tu deje?" do kuchyne vletela Molly. "Sirius, dolu tie nohy, Tonksová, zlatko, dúfam, že nevaríš!" rýchlo šla k nej a Remusovi. "Alastor, nepovedala som, že navarím?" veľavýznamne pozrela na Moodyho, ktorý ju upozorňoval na Tonksovej nešikovnosť.
"Prepáč Molly. Bolo ťažké ju zastaviť."
Tonksová si zahanbene sadla. Sirius sa dobre bavil pri pohľade na jej vlasy, opäť naberajúce ružový nádych.

Fénixov rád sa pomaly zabiehal a pribudlo aj niekoľko nových tvári. Doteraz chodili do domu len Fred a George spolu s rodičmi, teraz sa však natrvalo všetci Weasleyovci presťahovali do domu a s nimi prišla aj Grangerová.
Život na Grimmauldovom námestí šiel pokojným tempom. Najviac času sa strávilo na poradách a pri študovaní dokladov z minulosti aj súčastnosti.
Sirius sedel za stolom a popíjal pivo z fľašky. Tonksová sedela oproti nemu a študovala nejaké dokumenty. Skláňala sa nad kusy pergamenov a na stôl dopadali jej hnedé kučery. Sirius ju sledoval.
"Sirius?" ozvala sa Tonksová.
"No?"
"Čo je toto?" privolala ho rukou, stále sklonená nad nejakou vetou. Sirius vstal a prešiel k nej.
"Čo sú to za dokumenty?" spýtal sa.
"Poznámky Jamesa Pottera."
Sklonil sa k nej, takže ho jej kučery šteklili na krku.
"To je len Lilyne meno. Obťahoval ho toľko krát, až ho nemohol nikto prečítať. Robieval to často."
Sirius, keď to hovoril, nepozeral sa už na čarbanicu v poznámkach, ale na Tonksovú. Tá bola tak zaujatá, že si to nevšimla. Sirius sa narovnal a išiel si zas sadnúť. Zastsavil ho až Tonksovej hlas.
"Sirius? Ty si niekoho miloval? Ale tak, že... silne?"
Sirius sa zapozeral do kamennej steny.
"Bolo to jedno dievča... ale to bolo dávno, ešte za školy. Bola to kamarátka, no zamilovala sa do Remusa... a on do nej."
"Takže Remus niekoho miloval?" spýtala sa. Pozrel jej na oči, upreté do stola, a nebol si istý, či sp tak beznádejne smutné, alebo mŕtvo zaujaté.
"Áno."
Nie, boli sklamané.
"A čo sa stalo, že už s ňou nie je? Alebo s ňou... je?" zamrazilo ju.
"Nie, nie je s ňou. Keď sme vyšli zo školy, chvíľu spolu bývali, no potom zmizla. Dumbledore povedal, že ju o to sám požiadal. Remus zanevrel a odišiel. Neviem, kedy sa vrátil, lebo mňa zabásli,. Teraz sa zdá byť v pohode."
"A ty?"
"Miloval som ju, smútim... ale už tak často nespomínam. V Azkabane som nemohol robiť nič, len spomínať, a bohužiaľ, významnú časť spomienok tvorila ona."
"Muselo to byť ťažké..."
Vtedy vošiel do kuchyne Remus.
"Čo riešite?"
"Canis."
Remus zavrčal a sadol si. Pohľad mal nesústredený, no nijako rozcítený ani nahnevaný. Sirius si sadol k nemu a opäť sa chopil piva.
"Dnes je nov, nie?" spýtal sa. Remus prikývol a Tonksová na nich vzhliadla od pergamenov.
"Radšej nikam nechoď."
"Je ti zle?" spýtala sa Tonksová.
"Som v pohode. Sirius, potrebujem sa s tebou potom porozprávať."
Sirius prikývol.

Keď potom Tonksová vychádzala z kuchyne, ešte ani nestihla zatvoriť dvere, už počula Remusov nahnevaný hlas.
"Sirius, čo robíš?"
Toksová dvere nezavrela. Nechala ich privreté a oprela sa o stenu.
"Aký máš problém, Remus?"
"Nemôžeš s ňou hovoriť o Canis!"
"Prečo nie? Má právo to vedieť!"
"Čo jej to právo dáva? A čo dáva právo tebe?"
"Miloval som ju! Dobre to vieš!"
"Tak si jej mal povedať len to! Prečo si do toho ťahal aj mňa?"
"Lebo sme v tom boli traja! Nemôžeš zabudnúť, aká bola, nemôžeš chcieť, aby som niečo vynechal, keď sa jedná o ňu!"
"Čo tým myslíš?"
"Všetko okolo nej muselo byť úplné. Buď všetko, alebo nič!"
"To je ospravedlnenie? Ty vieš, ako dopadla, prečo ju vyťahuješ? Prečo pred ňou?"
"Prečo ti na tom tak záleží?"
Tonksová zatajila dych, no spoza dverí sa už neozval nijaký hlas. Namiesto toho zavŕzganie stoličky a drevo šúchajúce sa po kameni naznačilo, že niekto vstal.
Tonksová rýchlo vybehla pár schodov a skryla sa za roh. Otvorili sa kuchynské dvere a muž so strapatými vlasi v čiernom habite vyšiel na chodbu a silno dvere zatresol. Tonksová sa vrhla dolu schodmi, no len čo skočila na prvý schod, zarazila sa a zachytila sa rohu, až jej vlasy poletovali okolo hlavy. O pár sekúnd buchli vchodové dvere.
"Dnes radšej nikam nechoď."
Tie slová jej zneli v hlave a poháňali ju, keď sa rozbehla dolu schodmi a chodbou. Zastavila sa tesne pred dverami a hľadela na ne. Remus mohol byť teraz kdekoľvek... a avlastne, čo ju to trápi? Aký má ona na neho vplyv? Skoro už začala veriť svojim snom...
Sklamane vytiahla prútik a zamkla všetky zámky na dverách. Potom sa otočila a prešla ku schodom pri dverách. Už pokladala nohu na prvý schod, keď sa zarazila a pozrela na dvere kuchyne. Prešla chodbou a otvorila ich dokorán. Zostala stáť na prahu.
Sirius stál pri stole a hľadel na ňu.
"Nenávidím svoju neschopnosť, keď som uväznený v tomto dome," povedal ticho.
"Mám ísť za ním?" spýtala sa a napoly chcela, aby prikývol. No napoly sa bála.
"On sa vráti. Vieš... v tieto dni, nov, spln... Remus je dosť výbušný. Ale večer skrotne, neboj sa. Len... aby sa dovted vrátil."
Sadol si na stoličku a zahľadel sa do zeme.
Tonksová sklonila hlavu a zavrela dvere. Čierny dub ju oddelil od Siriusa, no to sa už otáčala a hľadela na dvere na konci chodby. Sklopila hlavu a vyšla po schodoch do svojej izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.