Kamaráti sú svätí

29. srpna 2009 v 17:50 | Dora |  Ars Moriendy
"Neviem, či to bolo potrebné," konštatoval Remus.
"Trestov bolo dosť, znesieme aj ďalší," mávol rukou Sirius.
"Ale aj tak, sťahovať mu gate..."
"Počul si, čo povedal Lily! To by som ja ani nevyslovil! Ach, škoda, že prišla McGonagallka..."
Sedeli na posteliach v spálni a James pukal hánkami.
"Po tomto ho už nebude tak brániť, uvidíte!"


"Prečo si jej to povedal? Severus, toto je tvoja chyba!" karhala ho Moriendy.
"Ušlo mi to! Ale Lily sa teraz so mnou nerozpráva. Ten Potter!"
"Len nezačni nadávať! A už vôbec nie sa vyhrážať, že ho zabiješ. Nezabúdaj..."
"Viem, viem! Zachránil mi život! Lenže vlákal ma tam Black..."
"Vlákal? To máš tak málo rozumu?" nadvihla obočie.
"Nadávaj mi ešte aj ty!"
"Ja ti nechcem nadávať! Chcem, aby si prišiel k rozumu! A mal by si si dávať pozor, čo
mi povieš, lebo teraz som už naozaj jediná, koho máš."
Mlčal a tak vstala a vyšla von. Túlala sa hradom tak ako to robila roky predtým tak často.
Dúfala, že aspoň teraz ho nestretne. Zbytočne. Práve prechádzala druhým poschodím, keď
oproti nej prechádza Sirius Black. Keď ju uvidel, zamračil sa.
"Aha, naša DRAHÁ Moriendy Arsová," prehodil uštipačne.
"Čo sa zas do mňa obúvaš, Black? Nič som ti nespravila!" oborila sa na neho.
"Nič? A kto privolal McGonagallku?"
"Musela som to nejako zastaviť!"
"Jasne, pre svojho Snapíka všetko."
"Na čo zas narážaš?" mračila sa.
"Na to tvoje vtieranie sa Snapovi."
"Vtieranie? Keby si poznal SKUTOČNÉ priateľstvo, nehovoril by si takto!"
"S tým netopierom? Nedaj sa vysmiať! Ten vie len urážať!"
"A ty vieš len čarovať na každého, na koho dosiahneš prútikom!"
"Zvláštne, že tebe som nikdy neublížil!"
"Naozaj zvláštne!" obrátila sa a odišla. Sirius tam ešte stál, pukal hánkami a myslel
na to, že ide zbaliť nejakú siedmačku.



Moriendy sedela v klubovni a vedľa nej Severus niečo písal do knihy.
"Sectum... Sectum... Sectum..."
"Sempra!" zahundrala nahnevane.
"Sectumsempra?"
"Presne."
Na Severusovi bolo vidieť, že je naštvaný.
"Nechápem, ako to, že neznášaš kúzla, a pri tom si tak dobrá!" hromžil.
"Len ma už nebaví ťa počúvať!" hneď, ako to vyslovila, premohla ju túžba povedať ešte niečo.
"Ale každé kúzlo má svoju budúcnosť, raz ucho za srdce bude bojovať!"
Chvíľu na ňu len hľadel.
"To zas čo malo znamenať? Už s tým prestaň! Neznášam to!"
"Ja to neovládam! Už si si za tie roky mohol zvyknúť."
"Tak som si ešte nezvykol!" zavrčal podráždene.
"Idem spať," zívla a pobrala sa do spální.
Neznášala to tu, tak ako neznášala celý tento svet. Nevedela síce, aké je to inde v hrade,
ale v žalároch bola nešťastná. Iba hodiny ako čarovanie a transfigurácia boli výnimkou.
A transfigurácia bola vždy najzábavnejšia, keďže bola s Chrabromilom, a tam už pravidelne
Záškodníci vyvádzali. Často rozmýšľala, či nemala ísť do Chrabromilu. Ale tu bol Severus,
ktorý jej bol dobrý kamarát, hoci nevrlý a vychádzať s ním bolo ťažké, aj preto, že stále
spomínal Lily a nadával na Záškodníkov. Tých nemala rada ani Moriendy. Presnejšie Blacka
a Pottera, Petigrew jej nestál ani za myšlienku, jedine Remus bol normálny, dokonca sa
stal prefektom. On bol jeden z mála jej priateľov, dokonca dôverník. Navzájom si boli
ako bútľavá vŕba, vedeli o sebe skoro všetko. Ona nemala veľa priateľov, a to hlavne preto,
že Slizolinčania ju nemali radi, lebo bola tak Chrabromilská a preto, že JU ako Slizolinčanku
nemali radi.




Na druhý deň ráno, keď prichádzala do Veľkej siene a rozprávala sa pritom so Severusom
o skúškach, ktoré práve skončili, z druhej strany Vstupnej haly k nim doleteli posmešné
hlasy.
"Smrtka a Netopier, krásna dvojka!"
Moriendy sa otočila.
"Čo chceš, Black?" vybehla na neho.
"Óóó, niekto sa tu hnevá," posmešne sa otočil na Jamesa.
"Evansová, nechceš na rande?" zavolal James, ktorý Siriusa nevnímal, ale hľadel ponad
Severusovu hlavu. Lily prevrátila očami a prešla okolo nich do siene.
Sirius chcel pokračovať v posmeškoch, ktoré sa vzťahovali skôr na Moriendy, ale Remus ho odtiahol.
"Čo proti nej stále máš?" mračil sa na Siriusa.
"Je to Slizolinčanka" A Snapova priateľka!"
"No a? Aj Lily."
"Ale to je iné."
"No to nie je iné. Ibaže Lily nie je v Slizoline, preto nie je so Snapom stále. Ale Moriendy
má k nemu úplne rovnaký vzťah."
"Je v Slizoline!" chytil sa toho Sirius.
"A nikdy ti nenapadlo, prečo? Tak ja ti to poviem. Pre vás dvoch!"
"Čože?" toto ho zaujalo.
"Pamätáte sa, ako sme sa stretli? Vo vlaku, keď ona práve odchádzala. Naštvala sa na vás
dvoch, považovala vás za pokrytcov, a mala pravdu. Potom si sadla do kupé Snapa a Lily
a ani s Lily si nepadla do oka. Iba so Snapom sa mohla porozprávať. Čudujete sa jej, keď
sme my a Lily zaputovali do Chrabromilu a Snape do Slizolinu, že zvolila Slizolin? Keby
sa nešlo odzadu abecedy, asi by bola s nami."
Toto Siriusa na chvíľu umlčalo.
"A ty to odkiaľ vieš?" nesmelo sa ozval Peter.
"Lebo ja, na rozdiel od vás, sa s ňou rozprávam. Vy ste ju úplne zavrhli! Ako ľudia zavrhujú mňa..."
"To je ceľkom iné! Teba poznáme!"
"Uvedomuješ si, čo hovoríš, Tichošľap? Rozdiel v nás je len ten, že mňa ste najprv spoznali,
keď som vám to povedal, ale ju ste zavrhli a ani ste sa neobťažovali ju spoznať."
Sirius tentoraz naozaj stratil reč. Remus pozrel na Jamesa, ktorý pozoroval Lily, vstal
a prešiel ku Slizolinskému stolu, kde moriendy upierala zrak na temeno Siriusovej hlavy.
S vďakou od neho odtrhla oči, zobrala si hrianku a vyprevádzaná hnusným Severusovým pohľadom
odišla za Remusom.


"Ja neviem, čo proti mne má. Veď nikdy sme neboli vyložene nepriatelia."
"Možno mu vadí práve to, že utekáš pred problémami."
"Utekám?!" vyprskla. "Ja neutekám! Iba nepotrebujem mať každú chvíľu trest."
"Ja to chápem, ale on by najradšej vybil svoju zlosť."
"Akú zlosť?" nechápala.
"Zlosť, ktorú pociťuje. Má to ťažké, Moriendy. Plánuje útek z domu. Nenávisť, ktorú pociťuje
ku svojej rodine a pôvodu, si proste nejako musí vybiť."
"Takže preto?"
"Poznáš Blackovcov?"
"Už som niečo počula. A jeho brat je druhák, nie?"
"Presne. Takže máš predstavu. A Sirius je čierna ovca rodiny. Jediný v Chrabromile, priateľ
humusákov... proste nenávidený."
Teraz nevedela, čo povedať. Myslela si, že bol miláčik rodiny, teraz však bol jej úsudok úplne iný.
"Ako sa inak máš?"
"Strašne. Slizolin je stále ponurý..."
Remus vyzeral, že o niečom premýšľa.
"Príď sem večer o ôsmej. Niečo ti ukážem."
Zvedavo na neho pozrela, ale nepýtala sa.



Bola sobota, a tak si všetci užívali voľno, ktoré im nebolo dopriate po celý školský rok.
V Slizoline sa nikdy neoslavovalo, o to viac Moriendy závidela ostatným fakultám, keď
počula, že chystajú oslavu.
Večer sa vyhovorila, že musí niečo nájsť v knižnici, a tak zamierila do prázdnej Vstupnej
haly. Remus tam už čakal a niečo držal v rukách.
"Teraz ti niečo ukážem. Toto," ukázal na čudnú tkaninu v jeho rukách. "je neviditeľný plášť."
Prehodil ho cez ňu.
"Poď za mnou," vykročil ku schodišťu. Zmätená Moriendy šla za ním. Vyšli dosť vysoko do
nejakej veže, kde Moriendy nikdy nebola, a zastali pred obrazom tučnej ženy v ružových
šatách.
"Heslo?" spýtala sa.
"In vino veritas," zahlásil a vošiel do diery, ktorá sa objavila za obrazom, keď sa odklopil.
Dnu vybuchli hlasy a smiech. Ale akýsi tlmený. Zdalo sa, že študenti dnu, v krásne pohodlnej
miestnosti, na niečo čakajú. Niečo, čo vedeli, že príde, ale nevedeli, kedy. Vošla s otvorenými ústami. Toto bola určite Chrabromilská klubovňa. Jej podobnosť s ich však bola minimálna. Tu to proste bolo cítiť domovom, toto bolo niečom čo tak dávno chcela.
Remus podišiel k tučnejšiemu chlapcovi s vlasmi slamovej farby - Peter Petigrew.
"Čau, Peter, kde sú tí dvaja?" prisadol si Remus. Peter len pokrčil plecami.
V tej chvíli sa otvor za obrazom opäť otvoril a v ňom stáli dvaj príťažliví chlapci a mávali fľašami ďatelinového piva. Chrabromilčania akoby čakali len na to. Vrhli sa na Siriusa a Jamesa a vtiahli ich dnu.
"Je po skúškach!" vykríkol Sirius.
"Pre lily nie!" zahriakol ho james, pribehol k Lily a prekvapenú ju odviedol preč. Zobral jej aj všetky knihy, teda našťastie len tie dve o aritmancii, a odišiel pod schodište dievčenských spální.
"Teraz by si sa nemohla učiť, Lily," podal jej knihy a zámerne vyslovil jej meno.
"Tak vďaka, Potter,ô ešte stále prekvapená vyšla hore.
Keď sa vrátil, uchvátená Moriendy pila pivo a počúvala Záškodníkov.
"Tak čo, Remus?" podával mu Sirius pivo. "Aké bolo rande?"
"Nebolo nijaké rande," zahundral.
"Tak na čo si chcel plášť?"
"A kde je?" ozval sa James.
"V hrbe. Musel som ho skryť, lebo ma naháňal Filch."
Obaja v tom videlidiery, ale nepýtali sa.
Moriendy sa úžasne bavila. Po celý čas myslela na to, že nikdy, ani v sirotinci ani v Rokforte, nebola na nijakej oslave, a pri tom vždy tak po tom túžila.
Premohly ju city, vrazila do Remusa, aby mu naznačila, že odchádza, a vyšla von. Remus sa postavil a nasledoval ju.


Sirius si všimol, že Remus sa celý večer nervózne obzerá, a potom do neho niekto vrazil. Remus sa nervózne postavil a vyšiel von. Sirius ho po cvhíli váhania nasledoval. Videl jeho habit miznúť za rohom, a tak bežal za ním. Remus zastal na jednej malej tichej chodbe. Zastal tiež a skryl sa za bustou Alfreda Mľadnravého. Nejaké dievča si zložilo neviditeľný plášť, pohodilo hlavou a keď podávalo Remusovi plášť, Sirius si uvedomil, že je to Moriendy.
"Remus... toto som nemala vidieť. Teraz sa mi bude cnieť."
"Len som chcel, aby si videla, že náš svet nie je taký zlý, ako si myslíš. Čarodejnícky svet nie je len Slizolinská klubovňa."
"Ach, Remus, prečo som išla do Slizolinu? Ja som bola tak hlúpa! Myslela som si snáď, že Potter a Black sú jediní v Chrabromile?"
"To je dobre, nič si o nás vtedy nevedela," tíšil ju Remus. Vtedy sa Moriendy rozplakala. Sirius zatúžil priskočiť k nej a utíšiť ju, no namiesto neho to urobil Remus.
"No tak, to nie je tvoja chyba," hladil ju po čiernych vlasoch. Sirius si všimol, že keď plače, je snáď ešte krajšia... Presne vedel, čo by urobil on, keby bol na Remusovom mieste, no vedel, že Remus by to nespravil. Mýlil sa. Remus Moriendy zodvihol bradu a pobozkal ju. Siriusom len tak myklo, chcel vyskočiť a udrieť Remusa, no vtedy si uvedomil, že je to jeho priateľ. Dúfal však, že Moriendy ho udrie, odstrčí, hocičo, no ona to nespravila, dokonca jeho bozky jemne opätovala.
Sirius už to viac nevydržal. Zvrtol sa a odišiel. Len tak to v ňom vrelo. Vybehol von a udrel do najbližšieho stromu v areáli, až si preťal hánky. Rukou mu prešla hrozná bolesť. Krvácala mu a hrozne bolela, až pred očami videl hviezdičky, no nechcel ísť do Nemocničného krídla. Vybehol do klubovne a mal šťastie, že tam už nebol skoro nikto. Prešiel k Lily, ktorá sa tu už zase učila, a sadol si.
"Čau, pomôžeš mi?" precedil pomedzi zuby.


Moriendy počula nejaký zvuk, odtiahla sa od Remusa a videla, ako Sirius beží preč. Pozrela sa Remusovi do očí, hnedé do hnedých, a nevedela, čo robiť.
"Remus... musím porozmýšľať," zašepkala a odbehla do žalárov. Severus už v klubovni nebol, čo bolo len dobré. Vybehla do spální, umyla sa a uložila spať.
Remusa mala rada, to áno, ale vždy ho brala skôr ako kamaráta, čo sa o Remusovi povedať nedalo. On vždy chcel viac, aj keď si myslela, že už sa vzdal nádeje.
Obaja sa naraz prevrátili v posteliach.
Remus vedel, že Moriendy mala vždy trochu Siriovskú povahu. Vždy si dokazovala, čo vie, chlapcami. Kamaráti však boli svätí.
Tej noci nikto nespal pokojne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 20. prosince 2010 v 13:31 | Reagovat

úžasné!! jaj, ten Sirius je pašák! neviem, ale vždy sa mi viac páčia v poviedkach rebeli! :-D
super, idem ďalej! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.