Jedenásta kapitola - Odhalenie a pomsta

31. srpna 2009 v 14:43 | Dora |  Canis
Canis sa prebudila. Bola jej zima. Posadila sa a rozhliadla sa. Strhla sa, keď ucítila neskutočnú bolesť, z toho najväčšiu na hrudi. Pozrela dolu a uvidela tam obrovský kusanec zaliaty krvou. Začala sa rozpamätávať na udalosti noci. Pozrela na zem a očami po nej blúdila, až našla to, čo hľadala. Na zemi dolu bruchom ležal Remus.

Canis sa snažila rozpamätať, ako sa vyčarúvajú veci zo vzduchu. Určite to videla v nejakej knihe. V tom si spomenula, že prútik má zastrčený v habite vo výklenku chodby. Vystrela ruku a pokúsila sa o čosi, čo ešte nikdy neskúšala. Ohromne sa sústredila a vyslovila:
"Ordikulo mors!"
Na zemi sa zjavili dva habity. Canis si na seba jeden rýchlo navliekla a druhý prehodila cez Remusa.
Remus sa o chvíľu prebudil. Posadil sa a rozhliadol sa okolo seba. Ako prvú zbadal Canis, ako sedí na zemi a pozerá sa neurčito kam. Uvedomil si, že má cez seba prehodený habit. Snažil sa ignorovať hroznú bolesť v krku a navliekol si habit cez seba. Vstal, prešiel ku Canis a sadol si k nej.
"Neviem to zahojiť. Nikdy som to nerobila. Ale teraz môžem môžem." Obrátila k nemu hlavu a natiahla ruku.
Zamrmlala kúzlo a vyliečila mu ranu na krku a na nohe. Potom sebe vyliečila hruď.
"Toto vyliečiš, ale spomienly nezaženieš." Poznamenal Remus.
"Spomienky nemali byť. Nikdy neboli." Povedala priškrtene.
"Ale raz to prísť muselo." Odvetil smutne.
"Prečo som to urobila...? Pamätám sa na to, ale ovládnuť som to nemohla..." zmĺkla.
Remus mlčal.
"Zradila som Dumbledora." Zašepkala.
"To ja som ho zradil, nie ty." Povedal zahanbene. Canis sa na neho zahľadela.
"Ty si už niekedy ušiel?"
"Či som už niekedy ušiel:" zasmial sa zúfalo. "Ja už roky nerobím to, čo by som mal."
"A to mi hovoríš len tak?"
Keď neodpovedal, vstala a pobrala sa k hradu.




Celý týždeň Canis Remusa obchádzala. Prvé dni to nebolo ťažké, ale potom Remus našiel jej výkyvy plánu dňa a začal ju prenasledovať. Veľmi sa chcel s ňou rozprávať. Nikomu z jeho priateľov o tej noci nepovedal. Bolo to príliš súkromné. Len medzi ním a ňou. Ale povedal im, že sa pohádali, pretože potreboval ich pomoc. Každý chodil do Veľkej siene v iný čas, len aby Canis stihli. Tá však vždy, keď ich videla, sa otočila na päte a odišla. Nakoniec začali číhať za dverami, aby jej mohli zatarasiť únikovú cestu. Raz na obede, keď bol na stráži Sirius, vošla do siene a obzrela sa. Keď sa presvedčila, že je čistý vzduch, zamierila k stolu a lačne sa pustila do pečeného králika. Bola už naozaj hladná. Niekoľko dní jedla len raňajky, a to vďaka tomu, že si privstala o hodinu. Sirius ticho prišiel k nej a sadol si.
"Ahoj, si hladná ako vlk."
Canis sa obzrela ako na strunke.
"Von sa nedostaneš." Doložil, keď pozrela na dvere.
"A myslím, že by si sa chcela raz naozaj najesť. Čo povieš?" nadvihol obočie.
"Canis mykla plecom a ďalej jedla. Zdúchne neskôr.
"Remus by ťa chcel vidieť. A hlavne sa porozprávať." Povedal Sirius a naložil si na tanier. Canis ho ignorovala.
"Vieš, my nevieme, čo sa vlastne stalo, ale Remus chodí už týždeň ako bez duše a stále sa pozerá na jazero, ešte aj na hodinách."
Čakal, a keď sa nič nedialo, pokračoval.
"Stalo sa tam niečo... pobozkal ťa? Alebo..." nedopovedal, Canis mu jednu vrazila a utiekla. Sirius tam ešte chvíľu sedel a hľadel na ňou, šúchajúc si čeľusť. Takže bozk?



"Sirius, prosím ťa!" dohováral mu Remus.
"Ona je tvrdohlavá. Čo myslíš, čo urobí? Bude hneď bežať za McGonagallkou alebo rovno za Dumbledorom."
"James...?" zúfalo hľadal oporu v druhom priateľovi.
"Sirius má pravdu."
"Peter!"
Peter sa vyplašene pozrel na Siriusa a Jamesa a prikývol.
"Chalani! Je s nami štyri roky! Poznáme ju!" zvolal Remus.
"A nevie to. Tak prečo by sa to mala dozvedieť teraz?" zasiahol Sirius.
"Chcem sa s ňou udobriť. A na to potrebujem, aby vedela všetko. Chalani, prosím! Ak to povie, úplne všetko vezmem na seba. Pôjdem aj do Azkabanu."
To im stačilo.



Canis sedela v prázdnej klubovni a stále rozmýšľala o tom, čo povedal Sirius. Bol otrasný! Bol drzý! A nemal pravdu...
Zrazu sa v klubovni objavil krásny veľký pes. Ešte to nebol pes, ale také veľké odrastené šteňa. Pribehol ku Canis a posadil sa pred ňu. Mal krásnu lesklú čiernu srsť a také isté oči.
"Ahoj, kamarát," pozdravila ho smutne. "Čierny ako tá Blackova duša," doložila potichu.
"To by si nemala hovoriť," upozornil ju Remus vychádzajúci z tieňa schodiska. "Vezme si to k srdcu."
"Je to len pes," upozornila ho Canis. "A my sme vlci. Mali by sme to brať na vedomiea a obchádzať sa."
"Jediní dvaja vlci na Rokforte a majú sa obchádzať?" nadvihol obočie.
"Bude to tak lepšie," potvrdila Canis.
"Chcem ti povedať pravdu," rozhodol sa Remus.
"Pravdu o čom?" zbystrila.
"O mne a chalanoch. Z tohto môžu byť naozaj veľké problémy. Ale ja ti verím."
Canis na neho hľadela. Čo také jej chce povedať, z čoho by mohol mať problémy?
"Sirius," obrátil sa Remus ku psovi.
Veľký čierny pes pred ňou sa zrazu začal meniť. Laby mu zhrubli a opadla mu srsť. Na mieste veľkého psa stál Sirius Black.
"Ako názorná ukážka to myslím stačí. Čierna duša sa ide prejsť," nadurdil sa Sirius a odišiel. Remus sa posadil vedľa Canis.
"Keď som ti v Nemocničnom krídlehovoril, že priatelia ma nezavrhli, nepovedal som ti všetko. Keď sa chalani dozvedeli, kam stále miznem, musel som im povedať aj všetko o svojich premenách. Aj to, čo vždy prežívam, keď sa premením. Keď počuli, ako sám seba hriziem, Sirius dostal nápad. Navrhol Jamesovi a Petrovi, aby sa stali animágmi. Trvalo im to skoro rok, hoci Petrovi potom museli ešte pár týždňov pomáhať. A nakoniec sa im to podarilo. Od vtedy vždy za splnu chodili so mnou. Neviem, čo presne sa deje, keď sú so mnou, ale pomáhajú mi. Už mám oveľa menej rán, veď si to sama videla. Hoci niekedy sa pochytíme, keď sa ma snažia udržať, taže..."
Chvíľu bolo ticho, potom Remus ticho pokračoval.
"To, čo sa stalo, bola moja vina. Požiadal som chalanov, aby so mnou nešli. V tú noc... bolo to silnejšie ako ja. Tá noc bola... v tú noc pred desiatimi rokmi ma pohrýzol Fenrir Greyback. Chcel som byť sám. Bola to len moja vina."
Canis pokrútila hlavou. Nebola to len jeho vina, ale nedokázala mu to povedať. Nedokázala mu nič povedať. Vstala a odišla. Potrebovala kľud, musela o tom porozmýšľať.




Dva mesiace Canis neprejavovala Remusovi nijaké city. Ešte v nich totiž nemala jasno. Nevedela, či mu má odpustiť, zabudnúť...
Videla ho veľakrát, vyzeral ako chodiaca mŕtvola, bol bledý, strapatý, nerozprával sa ani so Záškodníkmi... bolo jej ho ľúto, ale nedokázala za ním ísť. Chápala ho v tom, že dovolil kamarátom premieňať sa za splnu. Vedelam aké to je, keď sa zobudíte len tak a všetko vás bolí, a to sa opakuje roky...
A apríli sa konečne upokojila. A to práve v jeden obzvlášť daždivý deň. Prišla do klubovne a potrebovala si urobiť úlohy. Všetky stoly však boli obsadené. Všetky, až na jeden.
Podišla k nemu.
"Môžem si prisadnúť?"
Sirius prikývol.



Odvtedy boli zase spolu. S Remusom to však už nebolo také... už to proste nebolo ono. Nechodili ani na prechádzky čo obom chýbalo. Canis však bola pri Záškodníkoch opäť rada. Zdalo sa, že James je opäť vo svojej koži. Bolo to aj preto, že tvrdohlavá Lily, keď videla, že Canis sa k nim vrátila, sa aj k Jamesovi začala správať oveľa lepšie.
Aj Alice bola milšia k Siriusovi. Frank, ktorý o ňu prestal bojovať, bol síce pasívnejší, ale už sa o neho Alice tak nezaujímala.
Oveľa viac sa teraz venovala Siriusovi. Zdalo sa, že sú obaja zaľúbení.
Koncom druhého aprílového týždňa sa dokonca udialo ešte čosi...
Lily sedela v klubovni a vedľa Záškodníci. James sa trápil s úlohou. Bola to snáď tá najhoršia úloha, akú kedy dostali, ešte aj Remus mal problémy. Lily sa odrazu postavila a prešla za Jamesa a Siriusa. Ona to už mala hotové.
"Rozomletý koriander zmiešaný s pôrodnou krvou kôz zmiešanou s placentou."
Diktovala a James so Siriusom sa na ňu ohromene pozerali. Potom sa pozreli naspäť na svoje práce a zas na ňu.
Lily sa rozosmiala zvonivým smiechom.
"No tak to tam napíšte!"
James sa na ňu neveriacky pozrel, potom sa zodvihol a vtisol jej na líce bozk. Lily chvíľu zostala v šoku, potom sa spamätala. Chvíľu ju každý pozoroval, potom sa pousmiala a odišla.



Severus sa prechádzal ako lev v klietke. Lily s ním bola čoraz menej, ale najhoršie bolo, že sa vláči s Potterom, Lupinom a Blackom. Petigrew mu nevadil, ale Black a POTTER! Ach, tí dvaja mu boli ako tŕň v oku. Potter mal všetko. Bol obľúbený, dobre hral metlobal, bol obľúbený u dievčat a bol pekný. Ale bol to hlupák! Vystatoval sa! A... no bolo toho toľko...
Nie, to, že sa spolu s Lily vláčia, to nie je dobré. Ako by mohol Potterovi ublížiť? Čo by sa ho dotklo natoľko, že by nechal Lily na pokoji?
Black.
Áno, Black a Potter boli na sebe závislí. Ale čo mu urobí?




Drahý Sirius
Ako tvoja mama cítim povinnosť ti povedať, že som nespokojná
s výberom tvojich priateľov. Dopočula som sa, že pomýšľaš na
sňatok s dievčaťom nečistej krvi. A dokonca som sa dozvedela,
že sa pravidelne stretávaš s humusáčkou! Okamžite mi odprisahaj,
že kontakty s týmito ľuďmi ukončíš! Poďakuj za mňa svojmu
spolužiakovi.
Matka


Sirius znechutene odložil list. Nikdy. Nikdy sa nepodvolím. Matka si myslí, že keď zapíska, pribehnem k nej a budem plniť jej rozkazy. Lenže ja nie som Regulus!
Hodil list do ohňa. Chcel pomstu. A vedel, kto je ten záhadný spolužiak. Len jeden človek mohol urobiť niečo také.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.