Dvanásta kapitola - Jamesova veľká chyba

31. srpna 2009 v 14:45 | Dora |  Canis
Lily sedela v kresle a rozmýšľala. Má ho pozvať? Alebo by si mala udobriť Severusa? Ale Severusa si môže udobriť hocikedy.
Lily bola jedna z členov Slughyho klubu. Boli to "vyvolení" študenti, ktorí vynikali schopnosťou alebo rodinou. A na niektoré večierky si mohli pozvať hosťa. A Lily naozaj chcela pozvať Jamesa. Ani nevedela, prečo. Proste to chcela.



V ten večer mala na sebe zelený slávnostný habit, ktorý prenikavo svietil spolu s jej očami, a ohnivé vlasy stiahnuté do uzla. Čakala na Jamesa, ktorý vyšiel o päť minút zo spální. Mal čierny habit a vlasy ešte strapatejší ako obyčajne. Vyzeral naozaj výborne.
Zišli spolu do Slughornovej pracovne. Večierok bol naozaj úchvatný, hoci Slughorn predniesol na začiatku asi polhodinovú reč. Keď sa vrátil do klubovne, dosť mladších študentov už spalo. Tí starší sa poväčinou učili. Vyšli k rozdvojenému schodisku a Lily už chcela vyjsť hore do dievčenských spální, ale James ju ešte zastavil. Chvíľu na ňu hľadel, akoby hľadal slová, potom ju však jemne chytil za bok a pritiahol si ju k sebe. Pozrel jej do zelených očí a pobozkal ju.
Tak krásne sa Lily ešte necítila. Bozkávala Jamesa a ten ako zhypnotizovaný myslel len na ňu. Skĺzol jej rukou pod habit a prechádzal jej rukou po chrbte a potom skĺzol na stehno...
To akoby ju prebralo zo spánku. Odtrhla sa od neho a pozrela do jeho orieškových očí. Chvíľu na neho len hľadela, potom sa zvrtla na päte a vybehla po schodoch.
Lily prudko otvorila dvere na izbe. Ešte tam nikto nebol. Sadla si na svoju posteľ a po lícach sa jej kotúľali slzy.
Prečo to urobil? Už to bolo také pekné... prečo to pokazil? Nemal ju pobozkať. Áno, bolo to krásne... ale tým to malo končiť. Malo... Ach, prečo je všetko také komplikované? Je to presne tak, ako si myslela. James je len obyčajný nafúkaný idiot. Všetko robil, len aby ju zviedol, aby ju potupil, aby ju dostal... a ona si myslela, že sa zmenil, že je lepší, že možno nikdy nebol taký zlý... blbosť! Len hral divadielko! Celý čas sa pokúšal len o to jediné. Ľahla si na posteľ. Bola unavená, vyčerpaná. Posledné jej myšlienky patrili Jamesovi.





"Čo ti je?
"Si nejaký bledý."
"Zle si sa vyspal?"
James sedel vo Veľkej sieni a kamaráti ho zahrnuli otázkami. Naozaj vyzeral zle, a to hlavne preto, že celú noc nespal.
"Urobil som strašnú blbosť," povedal pohrebným hlasom.
"Čo si urobil?" Siriusovi bolo v hlase cítiť znepokojenie.
"Pobozkal som Lily."
Všetci zostali ako obarený. Canis na neho hľadela ľútostivo. Išiel na to prirýchlo, veď keby ešte počkal...
"A to nie je všetko," pokračoval James. "Ja som... zašiel som trochu ďalej... ja som sa proste neovládol. Cítil som len ju. Bolo to ako v sne... a ona sa prebudila rýchlejšie ako ja."
Všetci na neho hľadeli. Zobral si hrianku a vstal.
"Idem na tréning," zahlásil a odišiel.



Celé tri týždne bol James ako vymletý. Dokonca keď sa rozhodlo na zápase Slizolin - Bystrohlav, že budú hrať o pohár proti Bystrohlavu, bolo mu to jedno.
Piataci boli tak zabratí do učiva, že Canis bola so Záškodníkmi ešte menej. Ale nevadilo jej to. Teraz bola radšej sama. Narodeniny, ktoré sa blížili, ju nedokázali rozveseliť. V ten deň však predsa len bola trochu šťastná.
Týždeň pred príchodom skúšajúcich na VČÚ sa Canis zobudila a konča svojej postele našla pár balíčkov. Rozbalila prvý a najväčší. Bola to nejakého vyháňača diabla z Afriky od mami. Druhý balíček už ju potešil viac. Otec jej poslal nádherné pero fénixa. Tretí balíček bol od Záškodníkov, poslali jej malého vĺčika do dlane, ktorý samozrejme naozaj žil. Behal jej po ruke a oblizoval jej prsty. Postavila ho na nočný stolík a zdvihla sa, že sa prezlečie. Ako však vytriasala perinu, niečo z nej vypadlo. Zdvihla to. Bol to maličký balíček. Otvoril ho a vypadlo z neho čosi malé. Tenká zlatá retiazka, na ktorej bol zavesený malý žiarivý kamienok. Vedľa neho bol lístok.
Kamienok je mesačný krištáľ
Na druhej strane bol dlhší odkaz.
Príď dnes o siedmej
Na piate poschodie
Do triedy čarovania
Remus
Canis na to hľadela ako na zjavenie. Prečo jej Remus kúpil niečo tak drahé? Mesačný krištáľ... to nemohla prijať. Povie mu to. Ale až večer v triede čarovania.
Keď tam prišla, hneď sa za ňou zavreli dvere. Remus stál za ňou. Prešiel ku katedre, otočil sa a podal jej ruku.
"Gratulujem," povedal nervózne.
"Ďakujem. Remus... tvoj darček... nemôžem ho prijať," povedala.
"Ale môžeš. Neboj sa, nestál milión," ubezpečil ju.
"Nielen to. Je to... príliš."
"Kým budeš ďalej namietať, zamysli sa, čo s ním teraz urobím? Nemôžem ho vrátiť ani dať inej. Nechcem ho dať inej.
Canis na neho hľadela.
"Dobre. Ale to si asi nechcel rozoberať."
"Áno. Takže prvá vec je, že Snape sa opäť raz vyznamenal. Vieš, že Sirius nemá vo svojej rodine najlepšie vzťahy. A Snape napísal jeho matke list, v ktorom píše o Siriusovi že sa priatelí s humusákmi. Počula si už o Blackovcoch, nie? Je to čistokrvná rodina najhnusnejších vyznávačov Slizolinu. A majú moc. Ten list len pridal olej do ohňa. Sirius už beztak nie je najlepší syn."
"Snape sa už úplne zbláznil?" žasla Canis.
"Tak sa zdá. Počuj, máme úplne jednoduchý plán. V stredu prídu skúšajúci a v piatok je písomná skúška z obrany. Po skúške ho zosmiešnime pred celou školou. Potrebujeme ale tvoju pomoc. Musíš zabaviť Lily. Nech je náš čas čo najdlhší. Urobíš to?"
Canis prikývla.
"A je tu ešte niečo. Chceme vyhotoviť s chalanmi mapu. Bude to mapa hradu, ale upravená tak, že na nej budú všetky tajné chodby a tunely. Každý z nás má preskúmať časť hradu. Mohla by si to celé potom spísať na jeden pergamen?"
"No... samozrejme. Prečo nie?"
Remus sa usmial.




Bol fakt nádherný deň. Svietilo slnko a tráva bola príjemne mäkká a teplá. Canis si sadla na kraj jazera a čakala. Spomenula si na januárový spln. Asi päť metrov ďalej Remusa pohrýzla do krku... a on ju potom hodil na skaly...
Zazvonilo a o chvíľu sa z hradu nahrnulo asi 50 žiakov. Piataci, ktorým sa už skončili skúšky. K jazeru zamierilo niekoľko dievčat. Canis počkala na červenovlasé dievča, ktoré akoby tušilo, že čaká na ňu.
"Ahoj, Can, ako sa máš?" opýtala sa veselým hlasom.
"Fajn. Počuj, chcem sa s tebou porozprávať. O Jamesovi.
Lily stvrdla tvár.
"On naozaj nie je taký zlý. No, možno je niekedy trochu arogantný, ale..."
"A čo ten bozk?" zvolala Lily.
"To sa predsa môže stať každému! Proste sa nechal unisť."
"Ja neviem... on bol vždy arogantný blbec!"
"No áno, niekedy sa tak správa, ale miluje ťa!"
Vpredu počula akýsi šum a smiech. Takže sa to už začalo.
"James ťa má naozaj rád. A čo by sa stalo, kebyže s ním začneš chodiť?"
Lily sa pozrela na Jamesa - a to nemala. On totiž práve zaklínal Snapea. Lily vyskočila a odbehla. Canis sa pozrela na Remusa so zúfalým pohľadom.
O desať minút sa Lily vrátila úplne naštvaná.
"Povedal mi humusáčka! Ako mohol? Takže toto je ten nearogantný James?"
Canis sa zhrozila.
"James ti povedal humusáčka?!"
"Ale nie, Severus. James ho ale zaklial. Teraz mu sťahuje gate."
Canis spadol kameň zo srdca.
"Jamesa nechcem už nikdy vidieť!" vyhlásila Lily.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.