Detské hry

30. srpna 2009 v 14:09 | Kira |  Slash jednorázovky-K
Tu je dôkaz toho, že človeka dokáže inšpirovať aj obyčajná detská hra, ktorá je na prvý pohľad úplne nevinná. Ale len na prvý :)

Pár: Samuel/Nathan (originálne postavy)
Obmedzenie: +18 (iróniou je, že ja ešte nemám nad osemnásť xD)
Upozornenie: Násilie, nadávky


Lúče jarného slnka sa ligotali v neveľkom rybníku v strede parku, ktorý prekypoval pestrofarebnosťou. Na listnatých stromoch kvitli ružové kvety, park bol veselý, naháňali sa po ňom malé deti a ich rodičia sa spokojne bavili so svojimi známymi, ktorých tam stretli. Pri parku stála malá útulná kaviarnička, ktorá mávala vždy plno, či už bolo ráno alebo večer, leto či zima. Domáci si na ňu jednoducho nedali dopustiť, zbožňovali ju.
Na terase na kovových záhradných stoličkách sedeli zákazníci, ktorí si chceli svoju rannú kávu vychutnať vonku. Pri jednom stole úplne na kraji sedeli dvaja muži, respektíve jeden muž a jeden chlapec. Ten mladší nemohol mať viac ako sedemnásť.
Samuel si odhrnul plavé vlasy z čela a hnedými očami sledoval dve malé dievčatká, ktoré sa hrali na tráve kúsok od neho. Priložil si šálku s cappuccinom k perám a usrkol si malý dúšok. Všimol si, ako po ňom spolusediaci pri tom zvuku zazrel. Začervenal sa a ďalší dúšok sa snažil upiť normálne.
"To je zaujímavé..." ozval sa po chvíli, keď sa dievčatká zhodli na tom, že budú hrať novú hru - ty budeš môj pes a ja tvoj pán.
"Hm?" Nechápavo sa po ňom obzrel Nathan a odpil si zo svojej kávy. Nikdy Samuelovi nedovolil piť kávu. Vždy ho odbíjal slovami - deti kávu piť nesmú. Samozrejme, Samuel sa naštval ešte viac, ale jeho to netrápilo. Bolo to pre jeho dobro.
"Videl si, čo sa tie deti hrajú?" Obrátil hlavu k nemu a v očiach mu žiarili iskričky. Na niečo prišiel. Niečo mu napadlo...
"Hry, čo obyčajne?" skúsil to Nathan a s hraným nezáujmom mu hľadel do tváre.
"Odmalička... Odmalička v nás bolo zakorenené, kto bude dominantný a kto submisívny. Len sa na to pozri!" Mávol rukou k dvom dievčatkám. Jedno teraz po štvornožky cupitalo za druhým, pričom sa správalo ako pes. Druhé sa k nemu správalo ako k naozajstnému zvieraťu: Dávalo mu rozkazy, hádzalo paličku, hladilo po vlasoch ako za odmenu. "Hrajú sa hru "ty budeš môj pes a ja tvoj pán". To jedno chce mať nad niekým nadvládu - dokonalý dominantný typ -, druhé chce, aby ho niekto ovládal - dokonalý submisívny typ! Vidíš, a toto sú detské hry!"
"Sam, myslím, že v tom hľadáš len hlbší zmysel, ktorý tam ani nie je. Pripúšťam, že tvoja teória je celkom rozumná, ale nemusí byť pravdivá. Samozrejme, môže, ale netráp si nad tým svoju hlavičku." Nathan sa na neho usmial a znova si odpil z kávy. Zaskočilo ho, že nad tým jeho spoločník rozmýšľa. Samuel zostal sklamaný tým, koľko málo záujmu sa dočkal zo strany svojho priateľa. Vrhol ešte jeden pohľad k dvom dievčatkám, ktoré si tentoraz vymenili role a zameral sa na dvoch chlapcov. Hrali inú hru, no o to zaujímavejšiu.
Jeden z nich bol zase ten, ktorý ovládal, a navigoval svojho kamaráta. Ten druhý nemohol nič robiť, len poslúchať na slovo.
"Doprava. Doľava. Rovno. Doľava. Povedal som doľava!"
"Ktorá je ľavá?!"
Samuel sa otočil k Nathanovi, že mu o tom zase niečo povie, no radšej mlčal. Jeho predchádzajúci nezáujem ho od toho odradil.
"Chceš to capuccino ešte piť, alebo už pôjdeme? Musím si kúpiť The Sun, než mi zavrú stánok," ozval sa Nathan a pokladal na malý tanierik svoju dopitú šálku kávy.
"Nemyslíš, že by bolo lepšie, keby si si ich nechal nosiť do schránky? Ušetril by si dvadsať minút času denne a dokonca aj nejaké tie libry..."
Samuel rýchlo dopil svoje cappuccino, keď videl, ako sa jeho priateľ stavia. Ten sa len zasmial, prehrabol si čierne vlasy a potriasol hlavou.
"Každé ráno si idem po káve v tejto kaviarni kúpiť noviny, už celé tri roky. Keby som to raz vynechal, asi by ma to zabilo." Medzitým, ako hovoril, pomáhal Samuelovi obliecť hnedý jarný kabát. "Nenávidím zmeny."
"Milujem zmeny..." zamrmlal Sam a pozoroval ho pri tom, ako si oblieka svoje čierne sako. Nathan sa znova zasmial a vykročil uličkou, ktorá viedla z terasy.
"No poď, ty môj malý protiklad."

***

Cítil, ako sa mu o chrbát niečo obtrelo. Mykol sa a z jeho úst sa chtiac nechtiac predralo zakňučanie.
"Ššššš..."
Ani za nič na svete nedokázal určiť, z ktorej časti izby sa to ozvalo. Videl len tmu, oči mu zakrývala čierna hodvábna šatka. Ruky mal vpredu zviazané a aj keď sa snažil započuť každý zvuk, sťažovalo mu to trúbenie áut na ulici. Raz za čas sa obzrel a pozorne načúval, no nebol si istý, či sa mu to len nemarilo. Niečo okolo neho chodilo, cítil to a on tam len celý vystrašený kľačal na kolenách so zviazanými rukami a šatkou na očiach. Čakal to najhoršie - čakal bolesť, ktorej sa tak bál, no ktorá sa mu zároveň aj páčila. Keď dostal svoj prvý úder, ktorý odniesol jeho nahý chrbát, vykríkol prekvapením a neočakávanou bolesťou. Síce si predtým vždy sľuboval, že sa nebude báť, že bude poslušne držať a že nevydá ani hláska, tieto sľuby sa porušili len čo mal ruky zviazané a oči zakryté. No možno to k tomu patrilo...
Cítil, ako niečo teplé a hebké uchopilo jeho penis a on prekvapene zavzdychal. Vedel, že je to jeho ruka, a tak vyvrátil hlavu dohora a našpúlil pery, aby si tak vyžiadal bozk. Jediné, čo dostal, bola facka. Hneď na to hlavu hlboko sklonil.
"Zaslúžiš si to?" ozval sa nad ním tvrdý a chladný hlas. Pokrútil hlavou, na čo dostal ďalšiu facku. Ruka okolo jeho penisu sa zovrela o niečo pevnejšie a on ešte tuhšie privrel oči.
"Odpovedaj!"
"Nie, pane!" Jeho hlas sa triasol, keď prehovoril. Chcel ho mať pevný a rovnako chladný ako ten, ktorému teraz patril, no zakaždým sa mu to vôbec nedarilo.
"Povedz mi, ty malá kurvička, vieš, čo ťa teraz čaká?" Cítil jeho mentolový dych na tvári, vďaka čomu vedel, že je sklonený až k nemu a tvár má možno len pár centimetrov vzdialenú. Ruka, ktorá držala jeho penis, sa začala pomaly pohybovať, no aj tie pomalé pohyby mu spôsobovali nesmierné vzrušenie.
"Trest, pane," prehovoril potichu a bojoval s nutkaním nakloniť sa dopredu a pobozkať ho.
"Presne tak, trest. A zaslúžiš si ho?"
"Zaslúžim, pane." Cítil, ako sa ruka odtiahla a jeho mentolový dych sa vytratil. Trochu sa pomrvil a čakal to najhoršie... No netušil, čo si ako najhoršie vybrať - bolesť alebo obavy, že žiadna bolesť nepríde?
"Popros ma o úder, ty kurva!" ozvalo sa mu rovnako chladným hlasom za chrbtom a on sa od prekvapenia až mykol.
"Prosím, pane!" Jeho hlas bol tichý a trasľavý.
"Nepočujem!"
Po strede jeho chrbta prechádzal koniec jazdeckého bičíka.
"Prosím!" Tentoraz už takmer zakričal.
"Poriadne pros, ty kurva, pros!"
"Prosím, pane, udrite ma! UDRITE M-..." Nestihol ani dohovoriť, bičík ho udrel po chrbte, on vykríkol od bolesti a predklonil sa, čím na svojho trýzniteľa vyšpúlil zadok. On nečakal, začal ho udierať po ňom.
Samuel kričal od bolesti, zadúšal sa vzlykmi a spod čiernej šatky mu po lícach tiekli slzy.

Uplakaný a neschopný pohybu ležal lícom prilepený na podlahe, zatiaľčo on stál nad ním a usmieval sa.
"Poďakuj!"
Chvíľu mu trvalo, kým bol schopný prehovoriť, no nakoniec sa ozval tichým hlasom: "Ďakujem, pane..."
Než stihol niečo urobiť, Nathan ho nohou prevrátil na chrbát a kľakol si na zem. Bičík položil vedľa chlapcovej hlavy.
"Pane?" ozval sa prekvapený Samuel, ale on mu priložil ruku na ústa. Sklonil hlavu k jeho penisu, ktorý bol až bolestne vzrušený aj napriek tomu, koľko bolesti musel zniesť.
Cítil, ako celý jeho úd pohltilo niečo horúce a vlhké, ako mu jeho prsty dráždia semenníky. Zalapal po dychu a pootvoril ústa. Jazykom ochutnal Nathanove končeky prstov a hlavu pritlačil viac k podlahe. Už ani nevnímal bolesť v oblasti jeho zadnej časti tela, z ktorej iste tiekla krv. Všetky zmysly sústredil len na svoj penis v jeho ústach, na jazyk, ktorý mu dráždil žaluď a prsty, ktoré oblizoval.
Zviazané ruky si položil na temeno jeho hlavy a takto si určoval tempo. Začal pohybovať panvou, no zakaždým, čo ňou urobil nejaký pohyb, sykol od bolesti, lebo krvavý zadok sa mu lepil na dlážku.
Cítil, ako sa jeho vzrušenie stupňuje... Cítil, že nech sa snaží akokoľvek, už dlho nevydrží... Videl len tmu a potom výbuch... Obrovský výbuch svojho vlastného vzrušenia, ktoré mu ovládlo celé telo. Vykríkol, zahryzol sa do Nathanových prstov a za všetko sa mu odvďačil horkým semenom. Počul Nathanov výkrik, no vôbec ho nenapadlo, kvôli čomu vykríkol. Až keď si vytiahol svoje prsty z jeho úst a zdesene zvolal: "Ty kúšeš!"

A Samuel sa len nevinne usmial...

***

Ležal na posteli a sledoval svojho priateľa, ako sa tacká k nemu. Tvár mal skrivenú od bolesti a občas z jeho úst vyšlo zaskučanie. Len čo sa priblížil k posteli, hodil mu na brucho akúsi masť a on sám si ľahol chrbtom nahor.
"Namaž mi prdelku..." zakňučal Samuel a uprel na Nathana prosebné hnedé oči. Nathan nemohol odolať tomu pohľadu, otvoril masť a vytlačil si z tuby trochu tej bielej veci na pravú dlaň. Priložil ju k Samuelovej ľavej polke.
"Mmmm, príjemne to studí..." zašepkal a zaboril si tvár do vankúša. Jeho milenec sa zasmial a ďalej mu natieral doránaný zadoček.
"Sľubujem, že nabudúce sa budem krotiť," ozval sa Nathan a pobozkal chlapca na chrbát. Ten sa pomrvil a zachichotal.
"Nič nesľubuj, zlatíčko, i tak to nedodržíš," odbil ho Samuel, nadvihol sa na perinách a zahľadel sa na muža s hustými čiernymi vlasmi a žiarivými zelenými očami. Videl, ako sa sústredí na natieranie jeho zadku a usmial sa. Nathan mu už veľakrát takto ubližoval, no on aj tak vedel, že keby chcel, aby prestal, urobil by to. Nepokračoval by. Preto, lebo ho miluje...

"A takto sa končia detské hry..."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dora Dora | 4. ledna 2010 v 4:48 | Reagovat

Ach, čítam to už... koľký krát? No to je jedno. Vážne krásne, proste uchvacujúce. Už sa ani nezamýšľam nad tým, či to slovo existuje. Proste to také je. Bodka, punktum, ende šlus.
Dorka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.