Aj Blackovci bývajú naivní

30. srpna 2009 v 14:16 | Kira |  Slash jednorázovky-K
Na túto poviedku som obzvlášť hrdý. A sám ani neviem prečo ;) Venované opäť cuce, lebo rovnako ako ja, aj ona miluje chladného Rodolphusa ♥

Pár: Rodolphus/Regulus
Obmedzenie: +12; veď tam nič hrozné nie je ;D


Chlapcovo telo sa naplo v kŕči orgazmu a z jeho úst unikol hlasný výkrik niečieho mena. Cítil, ako mu vnútro zaplňuje horúce sperma, ako sa mu nechty toho muža zarývajú do bokov. Klesol tvárou do vankúšov a vyčerpane zostal ležať na posteli. Započúval sa do jeho prudkých výdychov, spokojne sa pomrvil. Cítil sa taký dôležitý, keď ho mohol mať len a len pre seba. Keď on bol príčinou jeho vzrušenia. Po dlažbe sa ozvalo ťapkanie bosých nôh a vrzgot dverí do kúpeľne. A potom... Hukot vody v sprche. On stále ležal nahý v perinách a vychutnával si ten krásny okamih s ním. Bol do neho až po uši zaľúbený, spravil by pre neho čokoľvek.
Dvere kúpeľne sa prudko rozrazili a na jeho chrbát dopadli akési veci. Zvraštil nechápavo obočie a nadvihol sa. Zbadal jeho nahé mokré telo pri posteli a závoj hustých červených vlasov.
"Vypadni." Jeho ľadový hlas spôsobil ochladenie v izbe minimálne o dva stupne. Zapaľoval si cigaretu a keď si všimol, že chlapec sa nemá k činu, zamračil sa a prudko vydýchol dym.
"Nepočul si? Okamžite vypadni!"
Chlapec odvrátil hlavu, prehltol slzy, posadil sa a začal sa pomaly obliekať. Vždy dúfal, že nabudúce to bude iné...

***

Spolu ležali v posteli, jeden hľadel na strop a druhý na svojho milenca. Natiahol k nemu bledú rúčku a dotkol sa prstami jeho hrude. Muž nereagoval, potiahol si z cigarety a privrel oči.
Mladík sa nenápadne prisunul k nemu, teraz dostal šancu, nesmie si ju nechať uniknúť. Bruškami prstov ho hladil po hladkej hrudi, ktorá sa pravidelne nadvihovala, a horúcim dychom mu dráždil jemnú pokožku na krku. Nikdy sa k nemu nedostal až takto blízko. Ani pri sexe. Upriamil svoj sivý pohľad na jeho tenké pery a ucítil jemné šteklenie v podbrušku. Vedel, že teraz to príde, vedel, že-...
"Čo si myslíš, že robíš?" ozval sa mu pri uchu nemilosrdný hlas a na chlapca to účinkovalo ako studená sprcha, ktorá ho prebudila z krásneho sna, čo práve prežíval. Odvážil sa pozrieť do jeho zelených očí, v ktorých nenašiel ani štipku citu. Vydesilo ho to.
"Zmizni mi z očí, Black... A už nikdy viac sa o nič podobné nepokúšaj." Zahasil si cigaretu do chlapcovho ramena, ktorý bolestne vykríkol, a odstrčil ho od seba tak silno, že mladík spadol z postele. Rýchlo si pozbieral z podlahy svoje veci a stále nahý utiekol zo spálne. Za dverami ho premohli slzy zúfalstva a bolesti z neopätovanej lásky.

***

V kostnatých rukách zvieral pohárik whisky a hľadel na špičky svojich čiernych topánok. Nachádzal sa na ďalšom zo smrťožrútskych stretnutí, tentoraz sa konalo v priestoroch sídla Luciusa Malfoya. Stál tam ako soľný stĺp, v rohu miestnosti, nevnímal ťahanie za rukáv svojho priateľa Bartemiusa a ak zdvihol pohľad, vždy mu smeroval k dvojici, ktorá sa veselo zabávala. Žiarlil, kypel v ňom hnev a mal chuť udrieť svoju sesternicu pohárom, čo držal v rukách, tak silno, až by to možno pre ňu bolo smrteľné.
Ako sa postupne salón vyprázdňoval, všimol si, že spolu odchádzajú preč. Ona, jeho sesternica a on, jeho milenec, ktorého miloval. A na dnes večer boli spolu dohodnutí... Vlial do seba už piaty pohárik silného alkoholu a trochu tackavo sa vydal ku kreslu pri krbe. Hodil sa do neho, vložil si tvár do dlaní a rozplakal sa. Zostal v salóne sám, ak nerátal svojho priateľa Bartemiusa, ktorý prišiel k nemu a položil mu ruku na plece. Nenávidel ju, jeho manželku. A jeho miloval... Až chorobne.

***

"Je koniec," oznámil mu monotónnym hlasom, písal niečo na pergamen a zronenému chlapcovi vedľa seba venoval minimálnu pozornosť.
"Ako to myslíš 'koniec'?" spýtal sa tenkým hláskom a pozoroval jeho ruku, ktorá sa ladne pohybovala po papieri.
"Proste koniec. Všetkému medzi nami." Jeho hlas bol chladný, ani štipka citu. Ani jedna jediná...
"Rodolphus..." Spravil jeden váhavý krok smerom k nemu a po lícach mu začali tiecť slzy. Toto nemohla byť pravda... "Prečo?"
"Prečo?" Bezcitný smiech chlapcovi ubližoval ešte viac, a on to veľmi dobre vedel. "Proste ma už nebavíš, to je všetko." Otočil sa na neho a zamračil sa, keď videl, že sa nehýbe. "Čo tam tak stojíš? Zmizni, mám ešte veľa práce."
Jeho chladný pohľad ho prinútil pohnúť sa. S plačom, zlomený, s nechuťou žiť, odišiel zo spálne a nakoniec aj z jeho domu.
Pomocou prútika si zapálil cigaretu a hľadel na zapísaný pergamen, list pre brata. Pobavene sa usmieval, nesmierne ho zabávalo ubližovať mu. Hlavne keď vedel, ako ho chlapec miluje.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.